Európska únia by mala prehodnotiť niektoré svoje environmentálne ciele, ak chce, aby bol jej priemysel konkurencieschopný. Ako ďalej vyplynulo z rozhovoru prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania košického U.S. Steel Miroslava Kiraľvarga, aktuálne pritom vnímajú istý posun k pragmatickejšiemu prístupu.
„Nemôžeme ísť proti pravidlám, treba ich ale zmeniť, pretože sú nereálne,“ zhodnotil. Zároveň upozornil na ďalšie problémy veľkých priemyselných podnikov, a to dostatok elektrickej energie za primeranú cenu a v prípade oceliarní aj dovoz produktov s dampovanými cenami z tretích krajín. „Hľadáme možnosti, ako tomu zabrániť a komunikujeme s Európskou komisiou, aby našla spôsob, ako stopnúť dovoz takýchto produktov,“ priblížil.
Ako dodal, Čína predstavovala ešte v roku 2000 asi 15 percent výroby oceliarenských produktov, teraz je to už viac ako 50 percent. Zároveň výrazne stúpla aj jej kapacita výroby, samotná spotreba však tak výrazne neposkočila. Nadkapacita je približne na úrovni 500 až 560 miliónov tón. „Čiže zápasíme s tým, aby sme si ochránili domácu výrobu, a to môžeme len vtedy, keď máme zákazníkov. Tí by mali byť domáci, lebo to je najlepšie, keď predávate na krátku vzdialenosť," pokračoval Miroslav Kiraľvarga.
Zámerom všetkých výrobcov ocele v Európe je pritom podľa neho, aby vyrábali doma a „zelenšie“. „Len si myslím, že na to ideme veľmi rýchlo. A že sa to nestíha,“ zhrnul. Na starom kontinente je v rámci oceliarstva rozrobených zhruba 60 projektov na zníženie emisií skleníkových plynov za asi 30 miliárd eur. Zároveň tento sektor aktuálne spotrebuje ročne zhruba 75 terawatt hodín, v prípade realizácie projektov by sa táto hodnota zdvojnásobila. Je preto podľa neho nevyhnutné sa pozrieť aj na to, kde zoženieme potrebnú zelenú elektrinu.