Hospodárske noviny Világgazdaság prišli s informáciou, že v Európe máme väčšie ložiská bridlicového plynu, ako v Amerike. Avšak predsa je kontinent odkázaný na import. Hlavným problémom je hustota obyvateľstva.
Bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán a nachádza sa vo veľkých hĺbkach (1,5 až 6 km) v geologických celkoch zložených z ílovitej bridlice. Proces, ktorý sa pri jeho ťažbe využíva, sa nazýva hydraulické štiepenie alebo frakovanie. Táto technológia čelí nedôvere zo strany verejnej mienky.
Avšak práve pre znižovanie závislosti od ruského plynu by mohol mať tento prístup kľúčovú úlohu. V roku 2021 importovala EÚ 155 miliárd metrov kubických ruského plynu. Doterajšie kroky zahŕňajúce dovoz LNG (skvapalneného zemného plynu), nárast využívania obnoviteľných zdrojov, modernizácia kúrenia a obdobné riešenia dokážu nahradiť 102 miliárd metrov kubických z chýbajúcich dodávok.
Nová britská premiérka Liz Trussová minulý týždeň oznámila zrušenie moratória, ktoré na proces uvalili v roku 2019. Hoci Veľká Británia už nie je členom EÚ, toto rozhodnutie môže znovu otvoriť diskusiu o ťažbe bridlicového plynu v krajinách, kde vládne zákazy bránili v používaní tejto technológie.
Týka sa to krajín ako Nemecko, Francúzsko, Holandsko, či Bulharsko. V Británii fungovali pred moratóriom dva vrty. Bridlicový plyn sa v rámci Európy v súčasnosti reálne ťaží jedine na území Ukrajiny. Technológia ťažby však zvyšuje výskyt zemetrasení. V roku 2013 pri Londýne demonštranti prekazili práce na vrte.
Rok predtým sa obdobné nepokoje konali v Poľsku, informoval o tom Oil Price. Spoločnosti ako Exxon, Chevron či TotalEnergies však zastavili poľské projekty nielen pre odpor obyvateľstva, ale aj v dôsledku nízkych výnosov skúšobných vrtov. Tie môžu vyvolať otázniky nad presnosťou odhadov o veľkosti ložiska.
Ďalším problémom je, že podľa európskych právnych noriem sú nerastné suroviny vlastníctvom štátu oproti americkým pravidlám, kde aj vlastníci pozemkov profitujú z ťažby.
Ďalšie dôležité správy
