Eurokomisia chce obmedziť pesticídy, poľnohospodári upozorňujú na potravinovú bezpečnosť

Používajme menej chemických pesticídov – to sa bežnému spotrebiteľovi javí ako dobrý nápad, veď ľudia chcú jesť zdravšie potraviny. Na to, že sa na plány Európskej komisie (EK) nedá pozerať zjednodušene, a že môžu priniesť aj komplikácie pre poľnohospodárov, upozornilo Slovensko už skôr a spolu s ďalšími deviatimi krajinami sa voči plánom na obmedzenie pesticídov na polovicu do roku 2030 ohradilo.

Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pre TREND hovorí, že Slovensko je v rámci využívania prípravkov na ochranu rastlín výrazne pod priemerom Európskej únie. (EÚ). „Našou najzásadnejšou pripomienkou preto bolo brať do úvahy spotrebu týchto prípravkov v jednotlivých členských štátoch. Ak je totiž používanie pesticídov v nejakej krajine vysoko nad priemerom a u nás výrazne pod priemerom EÚ, tak plošné zníženie o 50% zasiahne Slovensko významným spôsobom. Zároveň však neprinesie želaný efekt práve v krajinách, ktoré využívajú pesticídy najviac.“

Slovensko vyjadrilo aj obavy z poškodenia konkurencieschopnosti slovenských pestovateľov. Upriamilo pozornosť na to, že viac ako na ciele v celkovej spotrebe sa treba zamerať na znižovanie najrizikovejších pesticídov a hľadať bezpečné alternatívy.

Ako na výhrady reagovala Európska komisia

Marián Koreň, editor portálu EURACTIV Slovensko, uviedol, že EK si vypočula výhrady niektorých krajín, vrátane Slovenska, aby cieľ obmedzenia pesticídov na polovicu neplatil pre všetky členské štáty rovnako.

„Z návrhu Komisie vyplýva, že členské krajiny si môžu určiť vlastné národné ciele, teda aj nižšie ako 50 percent, pokiaľ to ale rozumne zdôvodnia – napríklad tým, že sa im už aj predtým historicky darilo znižovať používanie pesticídov a že ich pestovatelia ich používajú menej ako je to v priemere na úrovni EÚ, prípadne majú špecifickú štruktúru agrosektora  pestovaných plodín, alebo ich zasiahne nejaká vlna nových škodcov a podobne,“ spresňuje M. Koreň s tým, že žiadny členský štát nesmie ísť pod hranicu 35 percentného zníženia.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovenie cieľov pre Slovensko zatiaľ nechce podrobnejšie komentovať. Považuje to za predčasné, keďže rokovania k nastaveniu vhodných metodík v praxi pokračujú.

Odbor komunikácie agrorezortu však uviedol, že Slovensko si v Národnom akčnom pláne do roku 2025 stanovilo ciele v rámci udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín, a to tak, že plánuje zvýšiť spektrum potenciálne nízkorizikových látok (minimálne 5 účinných látok (bioagens) za rok) a zároveň o 15 percent znížiť spotrebu prípravkov s obsahom látok, ktoré sú najrizikovejšie, a majú sa nahradiť.

Slovenskí poľnohospodári by radi vedeli, ako plány EK ovplyvnia potravinársky trh. "Z nášho pohľadu by mala byť spracovaná kvalitná dopadová štúdia o tom, čo toto nariadenie spraví s dostupnosťou a cenou potravín v členských štátoch. Je tu totiž veľký predpoklad, že by po zavedení tejto regulácie došlo k zvýšeniu produkčných nákladov, zvýšeniu cien potravín a nárastu dovozu potravín z tretích krajín. S ohľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu ide o neakceptovateľné riziká“, dodal M. Korpáš z SPPK.

M. Koreň z EURACTIV Slovensko hovorí, že voči prísnym záväzným cieľom EÚ sa dá očakávať väčší odpor slovenských poľnohospodárov.