Maďarskom od septembra zmietajú protesty učiteľov, ktorí žiadajú vyššie platy. V Iráne zas ľudia protestujú proti miestnemu režimu a zdá sa, že ich neodradí ani zatýkanie či surové potláčanie zo strany iránskej vlády, ktoré často končí smrťou nespokojných občanov. Nepokoje trápia aj Čínu, ktorej obyvatelia sa búria proti drakonickým opatreniam na zamedzenie šírenia ochorenia covid-19, píše EUobserver novinárka z Foreign Policy Caroline de Gruyterová.
„Autoritárske režimy sú nedobytné iba do chvíle, keď to tak nie je. História je plná zosadených vládcov a cárov,“ napísal jeden z redaktorov denníka The Financial Times vo svojom blogu plnom nádeje, že rok 2022 bude pre autokratov zlým obdobím.
Podľa de Gruyterovej má pravdu, a preto netreba vešať hlavu. Netreba však ani žiť v ilúzii, že protestmi je v dnešných časoch možné dosiahnuť výraznú zmenu. Moderní autokrati sa totiž nenechajú od moci odstrihnúť tak ľahko ako ich predchodcovia.
Časy, keď sa diktátori dostali k moci pomocou štátneho prevratu, sú dávno preč. Ich vláda kedysi stála na dvoch pilieroch, ktorými bežní občania spravidla pohŕdali. Reč je o bezpečnostných službách a armáde.
Jediným spôsobom, akým bolo týchto vládcov možné zbaviť moci, bolo uistiť sa, že stratia podporu oboch týchto zložiek.
Dnešní diktátori sú však prefíkanejší, konštatuje de Gruyterová.
Prefíkané zbrane moderných diktátorov
Sergej Gurijev a Daniel Treisman vo svojej knihe vysvetľujú, že moderní diktátori sa vedome snažia udržať si podporu verejnosti. Na rozdiel od svojich predchodcov nevládnu spoza hlavne zbrane, iba zriedka sa uchyľujú k masovému zabíjaniu či potláčaniu protestov pred televíznymi kamerami.
Svojich oponentov sa zbavujú pár dní po protestoch či pomocou „dôkazov“ o sexuálnych zločinoch, daňových podvodoch či iných nepolitických trestných činov.
Moderní diktátori nosia obleky, nie uniformy. Zvolávajú referendá, organizujú prieskumy verejnej mienky a rozprávajú sa s občanmi. Táto demokratická pretvárka im umožňuje začleniť sa do davu, udržať v krajine investorov zo zahraničia a čo je najdôležitejšie, postarať sa o ekonomický rast.
Keď sa singapurskému premiérovi Li Kuang-jaovi pomocou tohto modelu podarilo úspešne zmeniť Singapur na jednu z najvýkonnejších ekonomík sveta, tak ho celý alebo iba jeho časť prebrali autokrati všade vo svete.
Vidieť to v Číne, arabských krajinách, Latinskej Amerike, no aj v Európe.
O krok popredu
Mnohým moderným diktátorom sa podarilo získať si podporu verejnosti. Preto je tak veľa krajín s autokratickými lídrami polarizovaných. Ak by do ulíc vyšla polka občanov, tak diktátorom ešte stále ostane tá druhá polovica, ktorá ich „podrží“.
Podľa vedcov z Harvardovej univerzity to sčasti vysvetľuje, prečo je šanca na úspešnosť súčasných protestov šesťkrát menšia než v roku 2000.
Vlády míňajú miliardy na moderné technológie, ktoré využívajú na šírenie propagandy, špehovanie či zastrašovanie. Vďaka tomu sú autokrati schopní infiltrovať či sabotovať siete demonštrantov a tým ich prekabátiť.
K zosadeniu diktátorov teda v moderných časoch nestačí mať na svojej strane iba vojenské a spravodajské služby, ale aj podporu verejnosti. Situácia v Maďarsku dokazuje, že nejde o ľahkú úlohu, uzatvára de Gruyterová
Ďalšie dôležité správy
