EÚ sa nakoniec bude musieť rozhodnúť, či je potrebné zmeniť spôsob, akým prijíma svoje kľúčové rozhodnutia. Odpovedi na túto otázku sa lídri EÚ tento týždeň vyhli, no nebudú pred ňou môcť utekať donekonečna, píše portál Politico.
Zmena zmlúv
V EÚ sa čoraz viac hovorí o zmene zmlúv, ktoré riadia rozhodovanie vo veciach, akými sú financie či zahraničná politika EÚ.
Centrom týchto diskusií je zásada jednomyseľnosti EÚ, vďaka ktorej majú členské štáty právo veta v hlasovaní o všetkých oblastiach počnúc tým, ktoré krajiny sa stanú členmi EÚ, až po schvaľovanie sankcií. Viac členských krajín znamená väčšiu možnosť vetovania.
Niekoľko kandidátskych krajín je na ceste k členstvu v EÚ, a preto sa blok bude v konečnom dôsledku musieť svojimi pravidlami zaoberať, myslí si nemecký kancelár Olaf Scholz.
K zmenám zmlúv naposledy došlo v roku 2009, niekoľko rokov po tom, ako sa EÚ rozrástla o 12 nových členov. Pandémia koronavírusu, ktorá zachvátila kontinent, viedla k zintenzívneniu diskusií o zmene základných zmlúv EÚ.
K zintenzívneniu prispela takisto aj ruská vojna na Ukrajine, keďže EÚ nebola schopná postupovať v otázke schvaľovania ekonomických sankcií tak rýchlo ako jednotlivé krajiny.
Náročný a zdĺhavý proces
Ľudí, ktorí sa usilujú o zmenu zmlúv, však čaká tvrdá realita, konštatuje Politico a vysvetľuje, že proces zmeny zmlúv EÚ je náročný a zdĺhavý. Mnoho krajín je voči nemu skeptických a má pocit, že takýto proces v súčasnosti nie je potrebné otvárať.
Zmena by však podľa Politica mala dva rozmery – logistický a politický.
Počiatočná fáza je z logistického hľadiska realizovateľná. Lídri EÚ by pomocou hlasovania jednoduchou väčšinou zvolali Európsky konvent, v rámci ktorého by členovia národných parlamentov, ako aj hlavy štátov a predsedovia vlád, rokovali o pozmeňovacích návrhoch.
Odtiaľ by to už potom bolo komplikovanejšie, dodáva portál. V rámci riadneho legislatívneho postupu by bol potrebný súhlas všetkých krajín EÚ. So zrušením požiadavky jednomyseľnosti by nemuseli súhlasiť najmä menšie štáty, keďže vďaka právu veta má ich hlas v orgánoch, ktorých smer často udáva Nemecko či Francúzsko, váhu.
Pokiaľ ide o politický rozmer, v máji sa 13 krajín vrátane Švédska, Dánska a Poľska vyjadrilo, že považujú akúkoľvek zmenu zmlúv za predčasnú. Argumentovali tým, že by to odpútalo pozornosť bloku od oveľa naliehavejších problémov.