Európska komisia by mala viac kontrolovať, či sú jej opatrenia prijaté voči členským štátom v prípade porušenia zásad právneho štátu riadne odôvodnené a či daná krajina skutočne dodržiava všetky nápravné príkazy a či ich následne neodvoláva. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnil Európsky dvor audítorov. Porušenie zásad právneho štátu členským štátom môže viesť k zablokovaniu finančných prostriedkov EÚ, ako je to v súčasnosti napríklad v prípade Maďarska a Poľska.
„Nové záruky EÚ v oblasti právneho štátu sú chvályhodným krokom vpred,“ uviedla V Annemie Turtelboomová. „Tieto nástroje však stále majú určité nedostatky. Vzhľadom na to, že právny štát je jednou zo základných hodnôt EÚ, systém je určite potrebné zlepšiť.“
Zablokovanie finančných prostriedkov
Európsky dvor audítorov uviedol, že v prípade Maďarska bol návrh na zablokovanie fondov dobre odôvodnený. V iných krajinách však audítori neboli vždy schopní overiť dôvody, prečo bol použitý určitý nástroj a nie iný. Preto dospeli k záveru, že Komisia nedokázala transparentne preukázať, že finančné záujmy EÚ boli vo všetkých členských štátoch primerane chránené. Audit sa týkal činností Európskej komisie v súvislosti so vzorkou šiestich krajín EÚ - Bulharska, Grécka, Talianska, Maďarska, Poľska a Rumunska.
„Nové nástroje na blokovanie finančných prostriedkov zabezpečujú lepšiu ochranu rozpočtu EÚ v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú zásady právneho štátu. Existuje však riziko, že z dodržiavania nápravných opatrení sa stane len obyčajné škatuľkovanie,“ uviedol Európsky dvor audítorov vo svojej správe. „Napríklad ohlásené zriadenie orgánu pre integritu samo osebe automaticky nezabezpečuje účinný boj proti korupcii,“ dodal. Audítori EÚ tiež varovali pred rizikom, že nápravné opatrenia by mohli byť zrušené po stiahnutí rozpočtových opatrení, uviedol.
Rozpočtové dôsledky sú nižšie
Rozpočtové opatrenia týkajúce sa právneho štátu sa v súčasnosti uplatňujú voči Maďarsku a Poľsku. Ich odhadovaný vplyv predstavuje 22 miliárd eur v prípade Maďarska a 134 miliárd eur v prípade Poľska. Európsky dvor audítorov upozornil, že tieto údaje ešte nie sú reálne, pretože predstavujú len potenciálny vplyv na budúce platby a záväzky do konca tohto desaťročia. Inými slovami, priame rozpočtové dôsledky sú zatiaľ oveľa nižšie, než by sa podľa týchto čísel mohlo zdať.
Rozhodnutia o zablokovaní alebo uvoľnení finančných prostriedkov EÚ by mali vychádzať z technickej a právnej analýzy. V tejto súvislosti však audítori EÚ označili za ďalšie riziko skutočnosť, že rozhodujúcu úlohu môžu v konečnom dôsledku zohrať politické úvahy. Rozhodnutia o zrušení rozpočtových opatrení sa totiž pravdepodobne budú prerokúvať spolu s inými dôležitými rozhodnutiami, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie všetkých 27 členských štátov.
„Presne taká situácia nastala v decembri 2023, niekoľko týždňov po skončení tohto auditu, keď bolo potrebné prijať rozhodnutie v oblasti právneho štátu v Maďarsku súčasne s hlasovaním o začatí prístupových rozhovorov s Ukrajinou, voči ktorým Maďarsko pôvodne namietalo,“ uviedol Dvor audítorov vo svojej tlačovej správe. Práve preto, že Budapešť nakoniec otvorenie prístupových rozhovorov nezablokovala, sa v médiách a medzi odborníkmi objavili otázky, čo za to dostala. A či to nebolo len odblokovanie niektorých zmrazených fondov EÚ.
Ďalšie dôležité správy
