EÚ chce centralizovať zdravotné údaje, odborník upozorňuje na porušenie práva na súkromie

Chce centralizovať a prepájať stále viac oblastí života, a nevyhne sa tomu ani zdravotníctvo. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ešte v októbri 2020 povedala: „Nemôžeme čakať na koniec pandémie, že sa potom pustíme do nápravy škôd a do prípravy na budúcnosť. Budujeme základy silnejšej Európskej zdravotnej únie, v ktorej bude 27 krajín spolupracovať a spoločne odhaľovať zdravotné riziká, pripravovať sa na ne a reagovať.“ Podrobnejšie kontúry budúcej Európskej zdravotnej únie sa formujú od novembra 2021.

Pilierom spoločných zdravotníckych plánov Únie má byť projekt s názvom Európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS - European Health Data Space). Aké očakávania majú od spoločnej európskej politiky v oblasti zdravotníctva členské krajiny, to sa v uplynulom období diskutovalo aj v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a občianskych panelov.

Ako pre TREND uviedla Barbara Zmušková z Euractiv.sk občania odporúčali napríklad stanovenie spoločných minimálnych zdravotných noriem. „Tie by mali zabezpečiť, aby mali všetci ľudia v EÚ garantovanú rovnakú minimálnu úroveň zdravotnej starostlivosti, nastavili by sa teda napríklad parametre ako počet doktorov na tisíc obyvateľov, počet nemocničných lôžok a podobne", dodáva B. Zmušková s tým, že občania v rámci Konferencie dostali možnosť navrhovať aj to, čo dnes nie je v kompetenciách EÚ, no chceli by, aby bolo. „To však nijako nie je pre členské štáty zaväzujúce ani garantované, je to taký ´zoznam želaní´.“

Európska komisia chce spoločným priestorom pre zdravotné údaje stanoviť jednotné podmienky využívania zdravotných údajov v oblasti výskumu, inovácie, tvorby politík a regulácie. Členské krajiny EÚ by vďaka tomu mali lepšie spolupracovať pri prevencii a liečbe chorôb. Komisia tiež zriadila nový Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové situácie (HERA). Únia si od tohto všetkého sľubuje aj efektívnejšie predchádzanie budúcim pandémiám, ktoré plánuje zvládať lepšie ako doteraz a chce zlepšiť odolnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti. Pre členské štáty to bude znamenať aj to, že budú musieť vymenovať orgány pre elektronické zdravotníctvo a spoločne sa zapoja do infraštruktúry „Moje zdravie @ EÚ“.

Európska komisia plánuje na podporu EHDS poskytnúť viac ako 810 miliónov eur. Časť bude financovaná z programu EU4Health a časť z programu Digitálna Európa, a tiež z dotácií pre členské krajiny v rámci štrukturálnych fondov či národných plánov obnovy. Možno preto očakávať jednoznačnú unijnú podporu digitalizácie zdravotníctva v členských krajinách. EK si od toho sľubuje, že v priebehu desiatich rokov EÚ ušetrí približne 11 miliárd eur - vďaka lepšiemu prístupu k zdravotným údajom a výmene údajov a tiež na ich lepšom využívaní na výskum a inovácie.

V ideálnom prípade by sa takto mali bezpečne vymieňať údaje o pacientoch, napríklad ak by ste na dovolenke museli byť hospitalizovaný, zahraničný lekár by mal prístup k vašej zdravotnej karte a videl by predchádzajúce výsledky vyšetrení, alergické reakcie a pod. Tiež by sa mal podporovať rozvoj digitálnych zdravotníckych služieb a vysvetľovať väčšie zastúpenie umelej inteligencie v zdravotníctve. To všetko za dodržania pravidiel ochrany údajov.

Na to, že to v realite nemusí byť také jednoduché, už upozornili niektoré organizácie aj odborníci z oblasti práva na Slovensku. V Česku na riziká spojené s Európskym priestorom pre dáta v oblasti zdravia upozorňuje Inštitút práva a občianskych slobôd Pro Libertate, ktorý je odborným združením právnikov. Advokát Tomáš Nielsen pre TREND uviedol, že na Európsky priestor pre dáta v oblasti verejného zdravia neexistuje zmysluplný dôvod a dodáva: „Jediné, čím by bolo azda možné podobný projekt ospravedlniť, by bolo zavedenie práva na slobodnú voľbu lekára v rámci celej Únie pre všetkých občanov EÚ. Navyše by zdieľanie dát muselo podliehať výslovnému súhlasu človeka, o ktorého údaje ide. O ničom takom ale Únia nehovorí.“

Centralizované údaje, spoločné lockdowny