Turecko v roku 2023 čakajú prezidentské voľby a v snahe udržať si moc vedie súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan krajinu do zbytočnej vojny či poštváva súdy proti svojím rivalom, píše POLITICO.
Turci si budú prezidenta voliť 23 júna a podľa portálu ide nepochybne o tie najdôležitejšie, no ani zďaleka nie najférovejšie voľby, ktoré svet v roku 2023 čakajú. Určia totiž, či krajina bude prehlbovať svoju povesť autoritárskej a expanzívnej mocnosti, alebo sa vydá liberálnejšou a pluralistickejšou cestou.
Po prvý raz, odkedy sa Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dostala v roku 2002 k moci, to vyzerá, že by v krajine mohlo dôjsť k politickej zmene. Inflácia presiahla úroveň 80 percent za rok, turecká líra voči doláru výrazne oslabila a obľuba vlády vo svetle ekonomických ťažkostí takisto utrpela.
Z predvolebných prieskumov vyplynulo, že Erdoganova strana má vážny politický problém. Svoju podporu jej totiž vyjadrilo sotva 30 percent voličov. Jeho reakcia bola preňho typicky surová či už na domácom, alebo zahraničnom fronte.
Vyhrážkami nešetrí
Aj napriek nesúhlasu Washingtonu či Moskvy Erdogan oznámil, že do Sýrie pošle tanky, aby odtiaľ vyhnal kurdské milície, ktoré spolu so Západom bojujú proti radikálom z Islamského štátu.
Erdogan sa takisto vyhráža útokmi na Grécko, ktoré je členom NATO, pre vymyslené spory v oblasti ťažby plynu, Cypru či údajnej „militarizácie“ gréckych ostrovoch v Egejskom mori. Je však veľmi nepravdepodobné, že by sa turecký prezident k takémuto kroku naozaj uchýlil, pretože by za to draho zaplatil či už z ekonomického, alebo politického hľadiska.
Na domácom poli zas Erdogan zneužíva súdnictvo, ktoré nie je známe práve svojou nezávislosťou, na to, aby zdiskvalifikoval väčšinu svojich potenciálnych vyzývateľov v boji o prezidentské kreslo.
Verejná mienka je v Turecku prevažne nacionalistického charakteru, no pozemný vpád do Sýrie, ktorý by vyprovokoval reakciu Spojených štátov alebo Ruska, by sa Erdoganovi mohol vypomstiť. Rovnako by sa mu mohlo vypomstiť aj spomenuté zneužívanie súdov v snahe odsunúť protivníkov na vedľajšiu koľaj.
Obmedzenú cezhraničnú operáciu s iba zopár tureckými stratami by voliči, naopak, mohli považovať za prijateľnú.
Divák EÚ
Je pravdepodobné, že EÚ sa celému tomuto divadlu bude iba nečinne prizerať, keďže blok je najväčším obchodným partnerom Turecka. Navyše pre dlhodobo pozastavený proces prístupu k EÚ stratil blok nad Ankarou vplyv.
Brusel si ju tak musí pravidelne kupovať svojou pomocou, aby sa mu podarilo udržať takmer štyri milióny sýrskych utečencov na území Turecka, keďže v opačnom prípade by hrozilo, že by „zaplavili“ Grécko.
Ďalšie dôležité správy
