Poslanci Európskeho parlamentu schválili v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznesenie, ktoré poukazuje na to, že slabá informovanosť a nedostatočné protiopatrenia umožňujú zasahovanie nepriateľských zahraničných aktérov do demokratických procesov v EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Europarlament zriadil v roku 2020 Osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií (INGE), ktorý zisťoval, ako zahraničné mocnosti s nekalými úmyslami manipulujú s informáciami a zasahujú do fungovania EÚ s cieľom podkopať jej demokratické procesy.
Závery vyšetrovania
Z vyšetrovania vyplynulo, že nepriateľskí aktéri môžu bez obáv z následkov ovplyvňovať voľby, uskutočňovať kybernetické útoky, zamestnávať bývalých vysokopostavených politikov a prehlbovať polarizáciu vo verejnej diskusii.
Výbor INGE vo svojej záverečnej správe upozornil na to, že k všeobecne nízkemu povedomiu o závažnosti zasahovania zo zahraničia a manipulácií s informáciami, ktorých sa dopúšťajú prevažne Rusko a Čína, sa pridávajú aj medzery v právnych predpisoch a nedostatočná koordinácia medzi krajinami EÚ.
Informačná vojna
Europoslanci upozornili, že Kremeľ počas prebiehajúcej vojenskej agresie voči Ukrajine dokázal, že aj informácie sa môžu stať zbraňami. Uznesenie konštatuje, že Rusko sa angažuje v dezinformáciách s „nevídanou zlovôľou" a v nevídanom rozsahu s cieľom klamať o invázii na Ukrajine svojich občanov doma, ale aj medzinárodné spoločenstvo. Parlament v tejto súvislosti privítal nedávny celoeurópsky zákaz ruských propagandistických kanálov, ako sú Sputnik a RT.
Zákonodarcovia zároveň vyzval Európsku komisiu, aby problém dezinformácií riešila vytvorením spoločnej stratégie, ktorej súčasťou by malo byť aj uplatnenie konkrétnych sankcií v prípade zahraničného zasahovania a dezinformačných kampaní. Poslanci chcú, aby sa do zvyšovania povedomia a informovanosti verejnosti zapojili organizácie občianskej spoločnosti, čo sa osvedčilo napríklad na Taiwane. Zdôraznili tiež, že spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi treba nadviazať po celom svete.
Parlament v tejto súvislosti odporučil:
- vyčleniť financie pre široko distribuované, pluralitné a nezávislé médiá, novinárov, overovateľov faktov a výskumníkov; zvážiť zrušenie licencií organizáciám šíriacim propagandu zahraničných štátov;
- prinútiť platformy sociálnych médií, ktoré slúžia ako prostriedok na zasahovanie zahraničných aktérov, aby nepropagovali obsah pochádzajúci z nedôveryhodných účtov, ktoré podporujú šírenie škodlivého obsahu spojeného so zahraničným zasahovaním, a to aj v iných jazykoch než v angličtine;
- navrhnúť európskym univerzitám, aby prehodnotili svoju spoluprácu s Konfuciovými inštitútmi, ktoré sú čínskymi lobistickými platformami;
- objasniť vzťahy medzi niektorými európskymi politickými stranami a Ruskom;
- zakázať zahraničné financovanie európskych a vnútroštátnych politických strán;
- urýchlene zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a zabrániť používaniu softvérov na nezákonné sledovanie, ako je Pegasus;
- sťažiť zahraničným aktérom zamestnávanie bývalých vrcholových európskych politikov.
Za uvedené uznesenie sa vyslovilo 552 poslancov, 81 bolo proti a 60 sa zdržalo hlasovania.