Kakaový priemysel sa chváli zvýšenou úrovňou udržateľnosti, no nízke platy pestovateľov kakaa možno urýchľujú ničenie dažďových pralesov, píše agentúra Bloomberg.
Keď idete do obchodu, tak na vás z regálov plných sladkostí vyskakujú zástupy čokolád s rôznymi označeniami o certifikátoch. Ide o jeden zo spôsobov, ktorým chcú spoločnosti svojich zákazníkov uistiť, že pri výrobe tejto maškrty použili kakao v súlade s myšlienkami udržateľnosti.
Až zhruba jedna tretina kakaových výrobkov v súčasnosti disponuje akousi zárukou preukázateľného pôvodu. To však podľa dodávateľov a obhajcov ľudských práv ani zďaleka neodráža realitu – veľká časť výroby kakaa je od udržateľnosti na míle vzdialená.
Kakaový priemysel poznačený detskou prácou, odlesňovaním či obvineniami z falošnej ekopropagandy (tzv. greenwashing) dospel do kritického bodu. Dopyt po kakau stále rastie, a tak sa africké krajiny snažia svojim chudobným pestovateľom zaistiť vyššie zárobky.
Rozmach trhu s kakaom navyše možno pozorovať už niekoľko desaťročí. Z hľadiska spotreby čoskoro ázijské krajiny na čele s Čínou predbehnú štáty západnej Európy.
Zle nastavený systém
Situácia na samom začiatku dodávateľského reťazca nie je úplne priaznivá. Viac než dve tretiny celosvetových dodávok pochádzajú z krajín západnej Afriky, pričom zárobok pestovateľov je tu často veľmi mizivý. V ich rukách skončí iba 6 percent z ceny čokolády, k výrobe ktorej svojou prácou prispeli, objasňuje nezisková organizácia Fairtrade Foundation.
Zhruba 90 percent pestovateľov z Pobrežia Slonoviny a 70 percent z Ghany sa ocitlo pod úrovňou chudoby určenej Medzinárodnou organizáciou práce. Tá momentálne dosahuje hranicu 2,14 dolára na deň. Obom krajinám sa na začiatku hlavnej sezóny zberu podarilo zvýšiť ceny, ktoré pestovatelia za svoje plody dostávajú, no prudký nárast inflácie túto snahu o zlepšenie podmienok zmaril.
„Systém bol vždy nastavený tak, aby spotrebiteľ dostal čo najlacnejší výrobok a aby veľké svetové nadnárodné spoločnosti generovali dostatočné vysoké zisky,“ vysvetľuje Antonie Fountain z organizácie Voice Network združujúcej rôzne neziskovky a odbory. Tieto praktiky podľa neho, bohužiaľ, poháňajú extrémnu chudobu na začiatku dodávateľského reťazca.
Ničenie dažďových pralesov
Nesúlad medzi deklarovanou udržateľnosťou kakaového priemyslu a ekonomickou krízou, ktorej čelí mnoho pestovateľov, má vážny vplyv aj na životné prostredie.
„Pestovatelia vo svojom zúfalstve jednoducho začnú pestovať viac kakaa. To sa robí tak, že zničíte viac dažďových pralesov a nasadíte viac kakaovníkov,“ vysvetľuje Miguel Orellana z firmy Cacao Criollo Arriba dodávajúcej na nemecký trh čokoládu zo semien z Ekvádoru.
Podľa Michaela Odijieho z University College London však existuje cesta von z tohto bludného kruhu. Jediné, čo treba urobiť, je vyplácať pestovateľom takú mzdu, vďaka ktorej si budú môcť dovoliť žiť dôstojným životom.
„Zvýšenie príjmu by im umožnilo zamestnať viac pracovnej sily na opätovnú výsadbu namiesto toho, aby išli smerom ďalej do lesa,“ tvrdí Odijie. Z jeho štúdie vyplynulo, že k odlesňovaniu za účelom výsadby kakaovníkov sú potrební dvaja pracovníci, pričom opätovná výsadba na už obhospodarovanej pôde si ich vyžaduje až osem.
Iniciatíva EÚ
Obed Owusu-Addai z firmy EcoCare Ghana dúfa, že EÚ spolu s americkou vládou zasiahnu a pomôžu situáciu vyriešiť. Existujú však obavy, že iniciatíva EÚ bude od nákupcov šiestich komodít vrátane kakaa vyžadovať, aby svoje dodávateľské reťazce izolovali pred odlesňovaním. To môže drobných pestovateľov ešte viac zaťažiť.
„Potrebujeme také nariadenia, ktoré výrobcov čokolády prinúti platiť pestovateľom kakaa spravodlivé ceny,“ dodáva Owusu-Addai.
Bloomberg uzatvára, že to možno bude viesť k novému označeniu na čokoládových tyčinkách a znieť môže aj nejak takto: „Teraz o 20 percent drahšie!“
Ďalšie dôležité správy
