Výdavky európskych krajín na ochranu domácností a firiem pred rastúcimi nákladmi na energie sa vyšplhali na takmer 800 miliárd eur, vyplýva z analýzy think-tanku Bruegel. Podľa expertov by vládna pomoc na riešenie energetickej krízy mala byť cielenejšia, informuje Reuters.
Krajiny Európskej únie (EÚ) od septembra 2021 vyčlenili alebo alokovali na riešenie energetickej krízy 681 miliárd eur, Británia 103 miliárd eur a Nórsko 8,1 miliardy eur, uvádza sa v analýze.
Nemecko dalo najviac
Celkovo je to 792 miliárd eur. Bruegel ešte v novembri odhadoval tieto náklady na 706 miliárd eur. Ich výška vzrástla, keďže európske krajiny sa naďalej musia vyrovnávať s tým, že Rusko zastavilo väčšinu svojich dodávok plynu do Európy.
Najviac dalo na zmiernenie energetickej krízy Nemecko, ktoré na to alokovalo takmer 270 miliárd eur. Za ním nasledujú Británia, Taliansko a Francúzsko, pričom každá z týchto krajín minula na pomoc domácnostiam a firmám menej než 150 miliárd eur. Ostatné krajiny dali na pomoc len zlomok z tejto sumy. V pomere na osobu najviac dali na riešenie energetickej krízy Luxembursko, Dánsko a Nemecko.
Výdavky, ktoré európske krajiny vyčlenili na energetickú krízu, sú teraz na rovnakej úrovni ako plán obnovy EÚ na podporu oživenia ekonomiky po pandémii ochorenia covid-19 v hodnote 750 miliárd eur. Ten bol schválený v roku 2020.
Dynamika sa musí zmeniť
Nárast výdavkov na energetiku prichádza v čase, keď krajiny diskutujú o návrhoch EÚ na ďalšie uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci pre projekty v oblasti zelených technológií, keďže Európa sa snaží konkurovať vládnym dotáciám v USA a Číne.
Podľa expertov Bruegel vlády zamerali väčšinu pomoci na necielené opatrenia na zníženie maloobchodných cien, ako bolo napríklad zníženie DPH na benzín alebo zastropovanie maloobchodných cien elektriny.
Think-tank uviedol, že táto dynamika sa musí zmeniť, pretože štátom dochádza fiškálny priestor na udržanie takého širokého financovania.
Ďalšie dôležité správy
