Tanzánia tradične vyváža energetické uhlie len do susedných krajín vo východnej Afrike. To sa však zmenilo v dôsledku ochromujúcej energetickej krízy v Európe.

Európski, ale aj ďalší odberatelia, sú ochotní zaplatiť za toto znečisťujúce fosílne palivo veľmi veľa, z často veľmi vzdialených baní na miestach, ako je Tanzánia, Botswana a dokonca potenciálne aj Madagaskar.

Dopyt po uhlí výrazne zosilnel

Obchodník s komoditami, Cargill, zaznamenal v posledných mesiacoch výrazný nárast dodávok uhlia do Európy. Spoločnosť prepravila deväť miliónov ton uhlia po celom svete v období od júna do augusta, v porovnaní s predchádzajúcimi siedmimi miliónmi ročne.

Jan Dieleman, prezident divízie námornej dopravy Cargill, si myslí, že Európa by mala byť schopná získavať uhlie, dokonca to môže byť z Kolumbie, Južnej Afriky a ešte vzdialenejších krajín.

Podľa analýzy platformy Shipfix, bolo od konca júna zaznamenaných 57 objednávok na prepravu tanzánijského uhlia, v porovnaní s iba dvoma v rovnakom období minulého roka.

Globálny námorný dovoz energetického uhlia dosiahol v júli 97,8 milióna ton, čo je najvyššia zaznamenaná úroveň a medziročne vzrástol o viac ako 9 percent, ukazuje analýza lodného makléra Braemar.

Tanzánia očakáva, že export uhlia sa tento rok zdvojnásobí na približne 700 tisíc ton, pričom sa očakáva zvýšenie produkcie o 50 percent.

Vláda, ktorá chce využiť značný nárast daňových príjmov z navýšeného exportu uhlia, zvažuje vybudovanie železnice, ktorá by spájala uhoľný región Ruvuma s Mtwarou.

Uhoľné bane sa tešia z bezprecedentných ziskových marží. Koncom roka 2020 sa pohybovala cena uhlia vo výške 75 dolárov za tonu, tým pádom mohla uhoľná baňa zarobiť 15 dolárov za tonu, keďže však ceny dosiahli 400 dolárov za tonu, zisková marža sa zvýšila na 235 dolárov.

Nielen Tanzánia, ale aj Botswana a Madagaskar

Podobný scenár sa odohráva aj vo vnútrozemskej Botswane.

Minergy, spoločnosť zameraná na ťažbu uhlia v Botswane, vyviezla z namíbijského prístavu Walvis Bay dve zásielky s hmotnosťou približne 30-tisíc ton a poslala dva vlaky uhlia na vývoz z mozambického prístavu Maputo.

Ostrovný štát Madagaskar, najväčší svetový exportér vanilky, by sa mohol stať ďalším nováčikom na globálnej uhoľnej scéne.

Podľa výskumu Braemar, ktorý sa odvoláva na mieru lodnej dopravy z hľadiska využitia flotily a dĺžky plavieb, vysoký dopyt a obmedzené zásoby uhlia prekreslili obchodné cesty.

Import uhlia Európskou úniou z Austrálie, Južnej Afriky a Indonézie, ktoré tradične zásobujú ázijské trhy, vzrástol za štyri mesiace, po ruskej invázii na Ukrajinu, viac ako jedenásťnásobne.

Environmentálne ciele museli ísť do úzadia

Európske krajiny dočasne odložili environmentálne ciele, keďže sa snažia vytvoriť zásoby paliva a znovuotvoriť uhoľné elektrárne, aby sa pripravili na náročnú zimu.

„Silné stimuly posunuli výrobu čierneho a hnedého uhlia o 25 percent nad úroveň spred roka, a to aj napriek množstvu zatvárania závodov za posledné tri roky,“ uviedli analytici Bank of America o Európe.

Súčasný nárast spaľovania uhlia by mohol dostať krajiny do konfliktu s ambicióznymi cieľmi zníženia emisií oxidu uhličitého. Podľa energetického think-tanku, Ember, spaľovanie väčšieho množstva uhlia zvýši emisie CO2 v Európskej únii o 1,3 percenta ročne, ak by sa dodávky ruského plynu úplne zastavili.

Európske vlády tvrdia, že ide o dočasnú zmenu, hoci to môže závisieť od toho, ako dlho bude energetická kríza trvať. Nemecko odkladá plánované odstávky niektorých uhoľných elektrární, aby zaistilo bezpečnosť dodávok elektriny.