Rastúce ceny energií ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľov Slovenska a výrazné zvýšenie platieb za elektrinu, plyn a teplo od januára budúceho roka môže byť pre mnohé domácnosti devastačné. Najviac ohrozenými skupinami takzvanou energetickou chudobou sú osamelí seniori, domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti WOOD & Company.
Náklady na bývanie čoby najväčšia záťaž
„Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 percenta, výdavky na plyn 3,3 percenta a na teplo odchádza ďalších 2,8 percenta. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ," uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská. I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, je podľa analytičky k dispozícii niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa najviac týka.
Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 percent disponibilných príjmov. „Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho ´single´ alebo jedného dospelého s dieťaťom," priblížila Sadovská. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 %percent obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc obyvateľov Slovenska.
Hrozbou tiež nedoplatky
Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 percenta obyvateľov SR, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je podľa analytičky najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností. Týka sa až 10,7 percenta obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvomi dospelými členmi a aspoň tromi deťmi, ale aj 8,3 percenta obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. „Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého alebo s deťmi). Títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték," dodala analytička.
Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia a ďalšie energie. Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby by mala na základe údajov od dodávateľov a distribútorov energií vypracovať Slovenská akadémia vied.
Ďalšie dôležité správy
