Vedci dlhodobo vedú spory o nerovnostiach v príjmoch. Výskum trojice francúzskych ekonómov Thomasa Pikettyho, Emmanuela Saeza a Gabriela Zucmana spopularizoval názor, že nerovnosť v príjmoch Američanov prudko stúpa. Politici sa však snažia zvrátiť tieto trendy prostredníctvom vyšších daní a výdavkov, píše The Economist.
Niektorí odborníci zistenia trojice francúzskych vedcov spochybňujú. Najmä Gerald Auten z ministerstva financií USA a David Splinter zo Spoločného výboru pre dane amerického Kongresu uvádzajú, že nerovnosť príjmov po zdanení sa od 60. rokov takmer vôbec nezvýšila.
Výpočty na základe daňových priznaní však môžu zavádzať. Američania, ktorí sú partnermi v spoločnosti alebo pôsobia ako investori, majú často dosť problémov s odhadovaním vlastného príjmu. Teraz si predstavte, že by ste sa pokúsili odhadnúť príjmy miliónov ľudí za niekoľko desaťročí, pričom by sa mali zohľadniť zmeny v daňových zákonoch, vyzýva Economist. Výskumníci potom musia zaúčtovať 30 až 40 percent národného príjmu, ktorý sa v daňových priznaniach ani neuvádza. A navyše sú tu niektoré benefity poskytované zamestnávateľom a vládou, ktoré môžu reálne dáta skresľovať. Metodológia výskumníkov má obrovský vplyv na ich výsledky.
G. Auten a D. Splinter sústreďujú veľkú časť svojej pozornosti na daňovú reformu z roku 1986. Predtým, ako bola zavedená, mnoho bohatých ľudí využívalo daňové raje, ktoré im umožňovali vykazovať nižšie príjmy v daňovom priznaní, a teda platiť menej na daniach. Ťažko tak bolo rozpoznať prehlbujúcu sa priepasť medzi príjmami bohatých a chudobných.
Dvojica amerických finančníkov zistila, že horné jedno percento tvorí asi deväť percent celonárodného príjmu, v porovnaní s približne 15 percentami, ktoré uvádzajú T. Piketty, E. Saez a G. Zucman. Zatiaľ čo trio dospelo k záveru, že podiel horného jedného percenta sa od 60. rokov prudko zvýšil, G. Auten a D. Splinter prakticky žiadnu zmenu nezistili.
Ďalšie dôležité správy
