„Robíme odvážnu novú diplomaciu, a v rámci nej pokračujeme v historickom presadzovaní mieru na Kórejskom polostrove,“ povedal podľa tlačovej agentúry DPA zákonodarcom Kongresu.

„Naši rukojemníci musia prísť domov, jadrové skúšky musia prestať – vystrelenie rakety sa neudialo už 15 mesiacov,“ zdôraznil D. Trump v prejave pred oboma komorami Kongresu.

„Keby som nebol zvolený za prezidenta Spojených štátov, práve teraz by sme podľa môjho názoru boli vo veľkej vojne so Severnou Kóreou,“ pokračoval. „Ešte zostáva urobiť veľa práce, ale môj vzťah s Kim Čong-unom je dobrý,“ dodal prezident USA.

Dvojica lídrov uskutočnila svoj prvý, historický samit vlani v júni v Singapure. Išlo o prvé rozhovory úradujúceho amerického prezidenta s vodcom Severnej Kórey (KĽDR). Obaja politici sa zaviazali, že budú pracovať na úplnej denuklearizácii Kórejského polostrova výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré žiada Pchjongjang.

Socialistická Amerika

D. Trump tiež v prejave odsúdil politický rozvrat vo Venezuele a vyhlásil: „Amerika nikdy nebude socialistickou krajinou.“ Táto poznámka zrejme smerovala k vplyvným demokratom, ktorí sa označujú za socialistov.

Americký prezident ostro skritizoval aj „radikálny režim v Iráne“ a zaviazal sa, že Teherán nikdy nezíska jadrové zbrane. „Robia zlé, zlé veci,“ povedal D. Trump a obvinil vládu v Teheráne z antisemitizmu.

D. Trump vlani odstúpil od historickej jadrovej dohody s Iránom a uvalil na Teherán celú sériu nových sankcií, ktoré označil za „najprísnejšie, aké boli kedy na nejakú krajinu uvalené“.

Prezident sa v prejave venoval takisto situácii v Afganistane. Naliehal na „zrýchlenie“ rokovaní o politickom urovnaní „tohto dlhého a krvavého konfliktu“.

D. Trump potvrdil, že prebiehajú „konštruktívne rozhovory“, do ktorých je zapojené aj militantné hnutie Taliban. „Prišla tá hodina, keď sa musíme aspoň pokúsiť o mier, a druhá strana chce urobiť to isté. Prišiel ten čas,“ povedal líder a zdôraznil, že výsledok rokovaní je stále neistý.

„Veľké národy nevedú nekonečné vojny,“ vyhlásil D. Trump a poznamenal, že americké sily bojujú na Blízkom východe takmer 19 rokov. Prezident tým bránil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie a Afganistanu.

D. Trump neuviedol konkrétny časový rámec sťahovania vojakov zo Sýrie či Afganistanu. Uviedol: „Prakticky celé územie, kedysi obsadené extrémistickou organizáciou Islamský štát (IS), je oslobodené.“ Islamský štát pritom označil za „krvilačných vrahov“.

Múr, kríza a bezvládie

„Naša krajina pulzuje životom a naša ekonomika prekvitá ako nikdy predtým. Naša ekonomika je predmetom závisti celého sveta, naša armáda je najmocnejšia na zemi, a to zďaleka,“ povedal americký prezident, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

Dodal, že „jediné, čo môže ekonomiku zastaviť, sú šialené vojny, politika alebo absurdné stranícke vyšetrovania“. Očividne tým podľa agentúry AP narážal na špeciálne vyšetrovanie vzťahov medzi Ruskom a Trumpovým volebným štábom v roku 2016. Vyšetrovanie má zistiť, či Rusko zasahovalo do prezidentských volieb v USA v prospech D. Trumpa.

Veľkú časť svojho prejavu venoval D. Trump kritike ilegálneho prisťahovalectva a vyhlásil, že škodí pracujúcej triede. D. Trump doplnil, že na hranici s Mexikom je stav „bezvládia“, kde sa nerešpektujú zákony, a tamojšiu situáciu označil za „krízu“. Ilegálnej migrácii pripísal vinu za zločinnosť, vrátane vrážd a pašovania drog.

Šéf Bieleho domu varoval Kongres, že na schválenie rozpočtu, teda aj financií na fungovanie federálnej vlády, zostáva už len desať dní.

Nedávne čiastočné pozastavenie financovania federálnej vlády, takzvaný shutdown, trval vyše mesiaca a bol tak najdlhším v histórii USA. Shutdown nastal preto, že D. Trump žiadal peniaze na výstavbu múru popri hranici USA s Mexikom, ale demokrati mu ich odmietli schváliť.