Kým Čína krízu zvládla relatívne rýchlo a teraz celý svet poučuje, ako by mal postupovať, situácia v Európe bude problematickejšia. Dôvodom sú nedostatočne rýchlo zavedené preventívne opatrenia, nízky počet testovaných pacientov, ale aj neochota mnohých krajín vynútiť si karanténu.

Vrchol epidémie

Ako dôležité je zaviesť karanténu a sociálne odlúčenie čím skôr, ukazujú výpočty čínskych vedcov. Tí podľa svojich modelov tvrdia, že ak by vlády prišli s opatreniami o tri týždne skôr, znížili by počet potvrdených nákaz až o 95 percent. Pokiaľ by s nimi prišli o týždeň skôr, znížili by počet nákaz o 66 percent. Ak by ich zaviedli o tri týždne neskôr, počet infikovaných by vzrástol 18-násobne.

Napriek tomu, že Slovensko zaviedlo prísne opatrenia skoro, neboli príliš dôsledné. Cestovatelia zo zahraničia nemali povinnosť ísť do karantény, čím mohli nainfikovať desiatky či stovky ďalších ľudí. Epidémii Covid-19 vláda nezabránila, no výrazne zmenšila jej rozsah.

Podľa prognóz Inštitútu zdravotnej politiky zverejnených v utorok sa v najpravdepodobnejšom scenári nakazí iba desať percent slovenskej populácie. Zavedenými opatreniami sa bude nákaza rozširovať pomalšie v priestore aj čase. Vrchol epidémie tak môžeme vidieť až o 110 dní.

Model podlieha vysokej neistote a pravdepodobne je príliš pesimistický, pretože autori počítali s R0 na úrovni štyroch. R0 vyčísľuje, koľko ľudí v priemere nakazí infikovaný pacient. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa R0 pohybuje v pásme 2,0-2,5. V každom prípade je to prvé hmatateľné číslo, o ktoré sa môže vláda a ekonómovia oprieť.

Z analýzy vyplýva, že snaha o silné preventívne opatrenia dokáže ochrániť slovenský zdravotnícky systém pred kolapsom, avšak za cenu obrovských výpadkov na strane ekonomiky. Následkom môže byť vlna bankrotov slovenských živnostníkov a firiem.

Krajiny, ktoré prišli s menej razantnými opatreniami, napríklad Británia, dosiahnu vrchol epidémie skôr, už o dva mesiace, pričom sa môže nakaziť viac ako polovica populácie. Bude to však za cenu kolapsu zdravotného systému. Dokonca Švajčiarsko v utorok varovalo, že súčasný nárast počtu infikovaných dokáže zvládať už iba dni.

Vrchol krízy

V každom prípade mesiace výpadku ekonomickej aktivity budú mať na ekonomiku, pokiaľ štát neprijme radikálne kroky, silné negatívne následky. Kým v Číne bola epidémia relatívne slabá, ekonomické dáta za január a február skončili hlboko pod najhoršími očakávaniami. Podľa predpokladov by mala čínska ekonomika cítiť negatívne následky vírusu ešte pol roka.

Jedna z prvých analytických spoločností, ktorá prepočítala následky epidémie v Európe, bola Capital Economics. Tí v utorok zverejnili neradostné čísla. Očakáva, že ekonomika eurozóny v prvom kvartáli tohto roka poklesne o 2,5 percenta. V druhom kvartáli bude pokles päťnásobne väčší, nepredstaviteľných 12,5 percenta.

Mnoho ekonomických sektorov sa zastaví na mesiace. Turizmus, cestovanie a zábava sú na vrchole pyramídy problémov. Ostatné sektory budú zasiahnuté tiež, pretože ľudia budú šetriť a  odkladať výdavky. Firmy prestanú investovať.

Keďže vrchol epidémie príde o tri mesiace, problémy sa prenesú aj do tretieho kvartálu. Prísna karanténa a sociálne odlúčenia budú trvať do júna a potom sa budú postupne uvoľňovať. Ekonomika by mohla následne v treťom kvartáli prudko vzrásť, až o desať percent.

Mnoho bude závisieť od toho, ako sa k problému postavia európske vlády. Situácia ich donúti zvýšiť svoj dlh o desať až 20 percent HDP, čo je násobne viac oproti finančnej kríze z rokov 2008 až 2009. Momentálne očakávania však smerujú k poklesu HDP eurozóny pre tento rok o šesť percent.

Endémia

Veľkým problémom by sa stala situácia, keby sa koronavírus opäť objavil na jeseň a stal sa sezónnou záležitosťou podobne ako chrípka. Napríklad španielska chrípka z roku 1918 sa počas roka vrátila v troch vlnách, pričom tá druhá bola najnebezpečnejšia a zabíjala najzdravších ľudí.

Je pravdepodobné, že vírus sa stane endemickým. Ľudstvo si s ním nakoniec poradí tým, že získa kolektívnu imunitu. Ekonomické následky tohto postupného procesu však budú značne negatívne. Omnoho menej bolestným riešením by bolo použitie účinnej vakcíny a zaočkovanie európskej populácie proti koronavírusu. Tá by mohla byť k dispozícii už na konci roka.