Rusko zažíva nečakaný ekonomický boom. Napriek tvrdým sankciám a medzinárodnej izolácii ruská ekonomika rastie. Tento rok sa očakáva, že HDP stúpne o viac ako tri percentá v reálnom vyjadrení, čo je rýchlejší rast než zažíva 95 percent bohatých krajín.
Nezamestnanosť je blízko historického minima a rubľu sa darí. Hoci je inflácia vysoká — v júni ceny vzrástli medziročne o 8,6 percenta, čo je výrazne nad štvorpercentným cieľom centrálnej banky — , hotovostné príjmy rastú medziročne o 14 percent, čo znamená, že kúpna sila Rusov rýchlo stúpa, uvádza The Economist.
Dôvera Rusov vo vlastnú finančnú situáciu nedávno dosiahla historické maximum. Sú viac naklonení robiť veľké nákupy, ako je auto alebo sedačka, a reštaurácie sú plné. Minulý rok Rusi doviezli o 18 percent viac koňaku ako v roku 2019 a na šumivé víno minuli o 80 percent viac. Najväčšia finančná inštitúcia v Rusku Sberbank uvádza, že celkové spotrebiteľské výdavky medziročne v júni vzrástli o 20 percent.
Ruský export ale stagnuje. Ceny ropy sú nižšie ako pred pár rokmi. V prvom štvrťroku 2024 bola celková hodnota exportov Ruska v dolárovom vyjadrení o štyri percentá nižšia ako v rovnakom období roku 2023 a o tretinu nižšia ako v roku 2022.
Americké lode s LNG smerujú do Ázie, ktorá platí viac. Európe zostáva závislosť od Ruska
Za zrýchľujúcou sa ekonomikou Ruska treba vidieť dva aspekty makroekonomickej politiky. Prvým je fiškálna politika. Prezident V. Putin sa vzdal úsporných opatrení. Tento rok bude mať Rusko rozpočtový deficit vo výške dvoch percent HDP – na jeho pomery značný – ktorý financuje z veľkej časti čerpaním z obrovských finančných rezerv, ktoré sa nahromadili v minulosti. Celkové vládne výdavky v rokoch 2022 aj 2023 vzrástli v priemere o 15 percent; na tento rok sa počíta s o niečo menším nárastom. Ministri dávajú veľkú časť na vojnu na Ukrajine. Údaje zverejnené Fínskou bankou naznačujú, že vojenské výdavky sa tento rok zvýšia približne o 60 percent.
Druhý dôvod pre posilňovanie ekonomiky súvisí s nezvyčajnou menovou politikou. Aby sa vyrovnala s vysokou infláciou, centrálna banka zvýšila úrokové sadzby zo 7,5 na 18 percent. Ďalšie zvýšenia môžu byť na ceste. Rubeľ silnie prilákaním zahraničných investícií zo „spriatelených“ krajín ako Čína a India, čo následne znižuje cenu dovozu a tým aj infláciu.
Takáto „párty“ dlho trvať nemôže, poznamenáva The Economist. Pokusy V. Putina o tlmenie nárastu úrokových sadzieb povedú k tomu, že inflácia stúpne vyššie a bude trvať dlhšie. V určitom okamihu sa ľudia začnú hnevať na rastúce životné náklady. Taktiež štát nemôže večne hospodáriť s rozpočtovými deficitmi. Pri súčasných sadzbách sa ruské finančné rezervy vyčerpajú približne za päť rokov; medzitým vláda čelí vysokým nákladom na pôžičky a tak stále viac zadlžuje krajinu.
Ďalšie dôležité správy
