Očakávania rastu slovenskej ekonomiky sa postupne zlepšujú, v tomto roku jej pomôže najmä oživenie domácej spotreby, čerpanie európskych zdrojov a postupne aj zahraničný dopyt. Viaceré inštitúcie – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska aj Ministerstvo financií SR – zvýšili tento týždeň svoje prognózy rastu bližšie k úrovni troch percent. Analytic ostávajú zatiaľ mierne opatrnejší a upozorňujú aj na viaceré riziká pre najbližší vývoj ekonomiky.
Mierne pesimistickejší je napríklad analytik VÚB Michal Lehuta. Rast slovenského hospodárstva odhaduje aktuálne na 2,2 percenta v tomto a 2,5 percenta v budúcom roku. „Podobne ako iné inštitúcie očakávame v tomto roku silnejšiu spotrebu domácností vďaka rýchlemu rastu reálnych miezd, ale postupne aj oživenie aktivity v priemysle, a tým aj exportov. No nazdávame sa, že Slovensko za ostatné roky mohlo stratiť časť zo svojich exportných trhových podielov natrvalo,“ upozornil. Ide podľa neho napríklad o situáciu v automobilovom priemysle, ktorý môže strácať na úkor čínskeho vývozu elektrických áut, ale aj v chemickom či hutníckom priemysle pre vyššie ceny energií.
Optimistické prognózy
Vidíme priestor na istú mieru optimizmu, ale v porovnaní so štátnymi inštitúciami ostávame konzervatívnejší, zhodnotil aktuálne očakávania analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. „Náš pôvodný odhad ekonomického rastu v tomto roku sme upravili mierne vyššie. V tomto roku predpokladáme rast HDP na úrovni 2,2 percenta. Očakávame, že ekonomický rast bude kulminovať v nasledujúcich rokoch 2025 a 2026 na úrovni 2,5 percenta,“ vyčíslil.
Okrem vyššej spotreby obyvateľov by mal podľa neho v tomto roku pokračovať pozitívny impulz pre ekonomiku z čerpania európskych peňazí, najmä Plánu obnovy. V druhej polovici roka očakáva ekonóm tiež viditeľné oživenie zahraničného dopytu zo strany významných ekonomík, ktorých vývoj ovplyvňuje aj Slovensko.
Podobne optimisticky ako RRZ, MF či NBS vidí situáciu v slovenskej ekonomike analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Treba povedať, že tento vývoj nie je prekvapivý, ale naopak očakávaný, vzhľadom na zaznamenaný pokles inflácie, pokračujúci rast nominálnych a reálnych miezd a náznak obnovy nemeckej ekonomiky,“ vysvetlil.
Riziká
Najväčšie riziká pre najbližší vývoj slovenského hospodárstva vidia ekonomickí analytici veľmi podobne – geopolitickú situáciu vo svete a vývoj slovenských verejných financií, prípadne aj napätý trh práce na Slovensku.
„Ako najdôležitejšie vnímame zahraničný vývoj na našich kľúčových odbytištiach, resp. vývoj ekonomicko-politickej situácie eurozóny. Geopolitika je tiež rizikom, a to od eskalácie vojen na Ukrajine a Blízkom východe, čo by podnietilo rast na komoditných trhoch a následne sa premietlo v našich cenách tovarov a služieb, až po americké prezidentské voľby a riziká obnovy protekcionizmu a obchodných vojen,“ priblížil Boháček. Z domácich faktorov je to podľa neho aj situácia na trhu práce, kde nedostatočná ponuka obmedzuje expanzívne aktivity firiem.
Potreba konsolidácie verejných financií môže v konečnom dôsledku tiež brzdiť ekonomický rast, avizoval Kočiš. „Po hodnotení veľkých agentúr v prvom polroku možno povedať, že ostalo zachované status quo. Slovensku pomohli čísla minuloročného deficitu, ktorý skončil aj vďaka energo pomoci zo strany EÚ nad očakávania dobre. Zároveň boli prijaté nové rozpočtové limity a zdá sa, že aj komunikácia vlády s Európskou komisiou sa posunula do pokojnejšej roviny, čo dáva väčšie šance, že eurofondy budú na Slovensko ďalej pritekať,“ zhodnotil analytik.
Vláda z krátkodobého hľadiska pre ekonomický vývoj veľa urobiť nemôže, keďže ďalším rastom výdavkov ekonomiku pre potrebnú konsolidáciu už stimulovať nemôže, upozornil Lehuta. „Dôveryhodným konsolidačným plánom pre verejné financie však môže investorov uistiť o bezpečnosti investovania do slovenských štátnych dlhopisov, čo môže pomôcť o čosi znížiť aj komerčné úrokové sadzby,“ doplnil.
Ďalšie dôležité správy
