Európske akcie a dlhopisy zasiahlo v poslednej dobe množstvo kríz: vojenský konflikt, energetická kríza, stúpajúca inflácia. Teraz sa rozhýbali smerom k lepšiemu. Nemecký DAX si od začiatku novembra pripísal 14 percent. Výnosy francúzskych desaťročných štátnych dlhopisov klesli z októbrových 3,5 percenta na 2,6. Talianske výnosy sa dostali pod štyri percentá z piatich v polovici októbra. Investori sú sčasti optimistickí, pretože inflácia klesá rýchlejšie, ako sa očakávalo. Realita je však pochmúrnejšia. Ekonomika je totiž taká slabá, že ďaleko nie je ani znižovanie úrokových sadzieb.
Budú už politici reagovať, pýta sa The Economist. V novembri bola inflácia na úrovni 2,4 percenta, čo sa blíži k dvojpercentnému cieľu Európskej centrálnej banky. „Najnovšie údaje ohľadom inflácie naznačujú, že ďalšie zvýšenie sadzieb je dosť nepravdepodobné,“ uviedla členka rady ECB Isabel Schnabelová. Americký Fed vyslal 13. decembra holubičie signály.
Napriek tomu existujú dva dôvody na obavy, uvádza britský týždenník. Prvým je rast miezd. Pôvodne bola inflácia poháňaná rastúcimi cenami energií a nafúknutými dodávateľskými reťazcami, ktoré tlačili nahor ceny tovarov. Keďže na európskom trhu práce sú dohody o odmeňovaní často nastavené na niekoľko rokov, potrvá dlhšie, kým sa mzdy odzrkadlia na cenách služieb. Do tretieho štvrťroka 2023 nemecké reálne mzdy klesli zhruba na úroveň z roku 2015. Teraz sa odrážajú z dna. Holandské mzdy vyrokované na kolektívnej úrovni vzrástli v októbri a novembri o sedem percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom, aj keď sa inflácia pohybovala okolo nuly. Celkový rast miezd v krajinách eurozóny je približne päťpercentný.
Ak bude takýto rast miezd pokračovať, inflácia sa môže v roku 2024 zvýšiť, čo je veľkým postrachom pre ECB. Existujú však náznaky, že zvyšovanie platov sa už končí. Navyše rast miezd nie vždy vedie k inflácii.
Druhým dôvodom na obavy je celkový stav ekonomiky. Tá bojuje so slabým medzinárodným dopytom a vysokými cenami energií. Prieskumy teraz naznačujú, že výroba aj služby mierne klesajú. Spotrebný boom v niektorých častiach Európy mizne: samotná menová politika bráni väčším nákupom financovaným na dlh a držiteľov hypoték ubúda. Tí, ktorí ju majú, platia vyššie mesačné splátky.
Ďalšie dôležité správy
