Počas posledných troch desaťročí bola Čína na vzostupe; nepretržité rozširovanie výrobnej kapacity, chuť ľudí míňať, ako aj schopnosť krajiny demonštrovať svoju ekonomickú silu všade inde vo svete. Čínska komunistická strana neúnavne uprednostňovala ekonomický rozvoj pred všetkým ostatným, aj keď táto jednostrannosť nútila stranu robiť politické chyby – nafukovala obrovskú bublinu na trhu s nehnuteľnosťami, zaťažovala provincie množstvom dlhov a nedokázala sa vzdať nadmerného spoliehania sa na investície. Kým sa Čína zaoberala len peniazmi, nebol čas zastaviť sa s cieľom niečo skorigovať, informuje Business Insider.
Táto éra expanzie nebola len prínosom pre Peking, ale pomohla podporiť aj globálny dopyt. Krajiny sa spoliehali na to, že hlad Číny po rýchlej modernizácii a priemyselnej sile urýchli ich vlastný rozvoj.
V poslednom čase však už žiadny silný stimul neprichádza. Nevráti sa ani explozívny rast, ktorý odborníci kedysi od Číny očakávali. Vzťah Pekingu s vonkajším svetom sa už neriadi princípmi ekonomickej racionality, ale skôr túžbou po politickej moci. „Toto už nie je o ekonomike, je to všetko o vyspelých technológiách a zbraniach,“ povedal zakladateľ Béžovej knihy Číny Leland Miller.
Čínska ekonomika sa už takmer desaťročie ohýba pod ťarchou svojich štrukturálnych problémov, No od skončenia kovidových blokád je jasné, že jej model rastu je skutočne vážne narušený. Peking doteraz tvrdil, že podobne ako ostatné ekonomiky, ktoré sa zotavujú z pandémie, aj Čína po čase obnoví svoj normálny rastový model. Namiesto toho sa však zdá, že jej ekonomika stráca dych.
Mestá duchov
Začnime čínskym trhom s nehnuteľnosťami, ktorého význam nemožno preceňovať. Nielenže ide o najväčší zdroj bohatstva čínskych domácností, nehnuteľnosti sú aj mechanizmom, prostredníctvom ktorého sú financované samosprávy. Namiesto daní z nehnuteľností samosprávy teraz predávajú veľké časti pôdy developerom a potom ich používajú na základné sociálne služby, ako je oprava ciest a vyplácanie dôchodkov. Mestám ako Šanghaj a Peking sa venuje veľká pozornosť, no tvoria len zlomok trhu s nehnuteľnosťami. Realitné firmy najviac stavali v mestách s obyvateľstvom strednej triedy, ktoré až také bohaté nie je. Práve tu človek nájde neslávne známe čínske mestá duchov.
Už roky je jasné, že čínsky trh s nehnuteľnosťami má problémy. Čína má 1,4 miliardy obyvateľov, no podľa odborných odhadov postavila bývanie pre tri miliardy ľudí. Mnohé z megaprojektov sa stali prázdnymi pomníkmi neukojiteľnej túžby Pekingu po raste. Problémy s financovaním pre prejavujú všade. Výkonná riaditeľka a vedúca analytička spoločnosti Autonomous Research Charlene Chu hovorí, že ceny rástli priveľmi rýchlo. „Teraz klesajú a nutkanie nakupovať sa vytratilo, takže všetci vyčakávajú.“
Vládne deflácia
Realitný sektor je najviditeľnejším znakom blednúcej čínskej hviezdy, ale aj ostatné kľúčové časti ekonomiky vykazujú napätie. Zatiaľ čo zvyšok sveta bojuje s infláciou, Čína je stále v deflačnom režime. Augustový index spotrebiteľských cien dosiahol 0,1 percenta, čo je nárast oproti -0,3 percenta v predchádzajúcom mesiaci. To poukazuje na celkový nedostatok domáceho dopytu.
Vývoz, ktorý tvorí 40 percent rastu HDP krajiny, dosiahol v júli najnižšiu úroveň za tri roky, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka klesol o 14 percent. Augustové čísla exportu ukázali určité zlepšenie, ale napriek tomu medziročne klesli o 8,8 percenta. Celkovo Autonomous očakáva, že export Číny sa v porovnaní s minulým rokom spomalí o osem percent.
Riaditeľ Čínskeho centra 21. storočia na Kalifornskej univerzite v San Diegu Victor Shih povedal, že keď sa ho ľudia pýtajú, či bude v Číne finančná kríza, odpovedá im, že Čína „je neustále vo finančnej kríze“. Čínska komunistická strana musí urobiť príliš veľa a nemá na to dostatok peňazí ani času. Umožniť korekcie trhu s nehnuteľnosťami, zachrániť miestne samosprávy, vytvoriť pre ne nový mechanizmu financovania, vytvoriť sociálnu záchrannú sieť pre ľudí napriek pretrvávajúcej nestabilite – to všetko stojí peniaze. A ak by sa aj našiel kapitál, politici by mali obavy, či by ich niečo také nepripravilo o moc.
Deravá sociálna sieť
Peking by navyše mal mať obavy z demografického vývoja krajiny. V dôsledku snáh vlády, ako bola politika jedného dieťaťa (1980 až 2016), populácia krajiny rýchlo starne, pričom v roku 2022 začala dokonca klesať. V Číne pravdepodobne čoskoro dôjde k úbytku pracovnej sily: V súčasnosti pripadajú v krajine na každého dôchodcu traja dospelí v produktívnom veku. To ale bude klesať. Rastúci počet dôchodcov bude enormne zaťažovať deravú sieť sociálnej ochrany. HDP na obyvateľa je približne 12 800 dolárov. Keď Japonsko začalo v roku 1991 zápasiť s podobnou dynamikou – starnúcou populáciou, vysokým dlhom a spomalením rastu – jeho HDP na obyvateľa bol viac ako trojnásobný; v dnešnom dolárovom vyjadrení 41 266 dolárov. Čína zostarne skôr, ako zbohatne, konštatuje Insider.
„Skutočnou hanbou je, že (Čína) nikdy nevyužila príležitosť na vybudovanie komplexnej sociálnej záchrannej siete,“ povedala Ch. Chu. „Väčšina Číňanov nemá pocit, že majú všetko, čo potrebujú... Toto sťaží prechod na domáci model riadený dopytom.“
Ak vláda v Pekingu nepodnikne dramatické kroky, budúcnosť čínskej ekonomiky nebude vyzerať ani zďaleka ružovo. Čína možno nezbohatne, ale môže zostať silná – bude budovať armádu a pokračovať v rozvoji svojich domácich technologických kapacít. História totiž ukazuje, že ekonomická núdza nemusí brániť technologickému úspechu Číny.
Ďalšie dôležité správy
