Zdroj: SITA/AP
Bývalý šéf armády vo voľbách nemusel zvádzať ani tak súboj so svojím súperom – ľavicovým násiristom Hamdínom Sabahím - ako skôr s neúčasťou voličov. Dvojdenné voľby preto počas hlasovania nečakane predĺžili o ďalší deň a voličom hrozili pokutami, ak neprídu. Účasť však nakoniec aj podľa as-Sísího čísel dosiahla len 46,8 percenta, čo je menej ako v prezidentských voľbách v roku 2012, v ktorých zvíťazil M. Mursí.
Biely dom sa k voľbám zatiaľ nevyjadril, ešte v apríli sa však Spojené štáty rozhodli obnoviť časť vojenskej pomoci Egyptu pozastavenej po prevrate. Vrtuľníky Apache však zatiaľ do Egypta nedorazili (spresnené 6.6.2014). Vo februári A. Sísí navštívil Moskvu, kde vybavoval vojenské a obchodné kontrakty u ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čo čaká bývalého vojenského vodcu a budúceho egyptského prezidenta, analyzoval pre TREND.sk politológ Jozef Lenč z trnavskej UCM, ktorý sa venuje oblasti Blízkeho východu.
Do akej miery sú podľa vás hodnoverné čísla o 93-percentnom víťazstve Abd al-Fattáha as-Sísího a o približne 46-percentnej účasti?
Relevantnosť prezentovaných výsledkov volieb – tak účasti, ako aj samotného hlasovania – je vskutku veľmi nízka. Dôkazy sa ponúkajú samé. Svedčí o tom vyjadrenie ľavicového protikandidáta Hamdína Sabahího, ktorý konštatoval, že prezentovaný výsledok volieb bol „útokom na inteligenciu Egypťanov“. Exemplárnym príkladom volebnej manipulácie však bol priebeh volebnej kampane i samotných volieb. Počas nej dochádzalo k neustálemu zatýkaniu oponentov vojenského režimu (cca 20-tisíc väznených), perzekúciám namiereným voči opozičným politickým stranám (najmä Moslimskému bratstvu – približne 700 odsúdení na smrť), k jednostrannej kampani vládnych médií v prospech as-Sísího a v neposlednom rade k zamedzeniu nezávislej kontroly volebného procesu.
Ďalšími dôkazmi proti hodnovernosti výsledkov volieb sú evidentne prázdne volebné miestnosti počas prvých dvoch dní volieb, výzvy vládnych médií a inštitúcií, aby občania išli voliť – udelenie voľna štátnym zamestnancom alebo bezprecedentné predĺženie volieb o jeden deň navyše. Toto všetko sú príznaky a dôkazy volebnej manipulácie zo strany vojenského režimu. Manipulácie, ktorá sa prejavila i tak vo veľmi nízkej volebnej účasti – samotný as-Sísi predpokladal (požadoval) až 80 percent voličov – a tiež v samotnom výsledku volieb, ktorý je podobný s nedemokratickými voľbami a ich výsledkami z čias Mubaraka (96 %) či Sadata (99,95%).
Násilné potlačenie demonštrácií na podporu zosadeného Muhammada Mursího v Káhire, kde vlani zomrelo okolo tisíc ľudí, a nedávne stovky rozsudkov smrti sú možno najviditeľnejšími, ale nie jedinými prejavmi potláčania ľudských práv v Egypte. Ako veľmi je podľa Vás súčasný egyptský režim represívny, ak ho porovnáte s inými arabskými krajinami, respektíve s predchádzajúcimi érami Husního Mubaraka alebo predtým generácie Slobodných dôstojníkov?
Na rozdiel od režimu Husního Mubaraka je súčasná vláda ex-poľného maršala as-Sísího len na začiatku upevňovania svojej moci a tak je „pochopiteľne“ aktívnejšia v potláčaní ľudských práv občanov a vyrovnávania sa s odporom zo strany opozície. Pokým ostatné roky Mubarakovej vlády pripomínali skôr „dojazd“ československej normalizácie z 80. rokov 20. storočia – čiastočné akceptovanie opozičných a nezávislých kandidátov na regionálnej a miestnej úrovni – tak as-Sísí sa dnes v Egypte vyrovnáva s opozíciou podobne ako pred ním Násir v 60. rokoch, alebo komunisti v 50. rokoch v Československu. Ak by sme as-Sísího porovnávali s inými arabskými krajinami, v miere represií nezaostáva za režimom v Sýrii, v Bahrajne po potlačení pokusu o demokratizáciu či v Saudskej Arábii, ktorá egyptský vojenský prevrat podporila a financovala – spolu so Spojenými arabskými emirátmi.
Ako je Moslimské bratstvo po potlačení armádou akcieschopné? Zmenila sa jeho štruktúra? Nehrozí, že sa začne radikalizovať a odkláňať od konceptu islamskej demokracie alebo že stratí vplyv v prospech radikálnejších prúdov?
Po vlne zatýkania, ktorá sprevádzala vojenský prevrat v lete 2013, je politická, ale i sociálno-spoločenská aktivita Moslimského bratstva úplne utlmená. Drvivá väčšina vedenia politickej strany Právo a spravodlivosť (FJP), ktorá reprezentovala Bratstvo v egyptskej politike, ako aj vedenia samotného Bratstva je dnes vo väzení, odsúdená na hrdelné tresty alebo v zahraničnom exile. Situácia Bratstva je dnes podobná s tou zo 60. rokov 20. storočia či z obdobia krátko po zavraždení prezidenta Anwara Sadata (1981). V oboch historických etapách sa, žiaľ, vo vnútri hnutia radikalizovala časť jeho členov, ktorí odmietali politické a spoločensky prospešné aktivity – z dôvodu ich neúspechu a krutých perzekúcií – a rozhodli sa voči nenávidenému režimu bojovať aktívne a hlavne násilne.
Je preto možné, očakávať opätovné oživenie týchto ilegálnych zložiek. Predovšetkým sa to môže stať, ak tí, ktorí v Bratstve doposiaľ reprezentovali verejnú a legálnu službu verejnosti (v rámci celoštátnej a regionálnej politiky či sociálnej služby a podobne), sú dnes za svoju činnosť postihovaní, väznení či popravení. Generálna línia hnutia, ktorú reprezentovalo vedenie FJP a Bratstva, však jednoznačne odmieta politický radikalizmus.
O akú ideológiu sa opiera as-Sísí a kto predstavuje predovšetkým jeho oporu? Aká veľká je moc armády? Poprední predstavitelia egyptskej armády majú napríklad dôležitý vplyv vo viacerých ekonomických odvetviach, ako energetika.
Ťažko je jednoznačne definovať ideológiu as-Sísího a jeho súčasných stúpencov. Vojenskému prevratu z 3. júla 2013, ktorý mu dal moc, predchádzala revolta liberálne a socialisticky (sekulárne) zmýšľajúcich občanov a politických strán a hnutí, ktorí odmietali konzervatívnu politiku Mursího (a Moslimského bratstva). Následne však väčšina liberálov, sociálnych demokratov a násiristov as-Sísiho opustila. Najmä po krvavom potlačení protestov na káhirskom námestí Rabaʼa al-Adawija. Paradoxne jediní, ktorí sa k nemu hlásili dlhšie po prevrate (okrem skalných pohrobkov Mubarakovej vlády), boli salafisti zo strany an-Núr.
V súčasnosti sa as-Sísí opiera predovšetkým o armádu, bývalých členov Mubarakovej strany (NDP) a tých, ktorí mocensky a ekonomicky participovali na bývalom režime, nacionalistov a menšiny, ktoré v minulosti podporovali autoritatívny režim Husního Mubaraka a jeho predchodcov. Ich spoločným ideologickým menovateľom je tak azda len pragmatizmus. Moc armády je veľká. Nielen v rovine politiky, ale najmä v ekonomickom vplyve na krajinu. Nemali by sme zabúdať, že armáda má tiež silnú zahraničnú podporu počnúc Saudskou Arábiou a končiac Izraelom (USA), ktorým vyhovuje, že sa krajina vracia do „starých (osvedčených) koľají“.
Ako sa armáde darí vyrovnať sa s hrozbami radikálnych teroristických skupín najmä na Sinaji? As-Sísí v apríli tvrdil, že má už Sinaj plne pod kontrolou.
Keďže dostupnosť správ o stave na Sinaji či možnosti ich nezávislého verifikovania – väčšina pochádza z vládnych informačných zdrojov a agentúr – je veľmi problematická, ostáva nám len veriť, že predmetné správy sú relevantné. Je možné prejudikovať, že ak by dochádzalo k neúspechom či dokonca ofenzíve radikálov, že by o nich informovali kritici as-Sísího vlády a tak je pravdepodobné, že v súčasnosti je situácia na Sinaji stabilizovaná a pod kontrolou armády.
Egyptská ekonomika rastie pomaly, dlh podľa Medzinárodného menového fondu dosahuje okolo 90 percent HDP, rozpočtové deficity sú vysoké, inflácia dvojciferná, miera chudoby stúpla. Vlaňajšia turistická sezóna bola označená za najhoršiu v modernej histórii – turistov bolo o tretinu menej než v roku 2010. Egyptu pomáha podpora štátov Perzského zálivu. Je to udržateľný stav?
Rozhodne nie. Žiadna krajina si nemôže dovoliť dlhodobo existovať v takomto ekonomickom prostredí, keď sa akumulujú deficit, inflácia, rast chudoby a ochrnutie jedného z pilierov ekonomiky. Rovnako ako žiadne krajiny (ani tie Perzského zálivu) nemôžu dlhodobo financovať štát veľkosti Egypta. Z tohto dôvodu bolo potrebné učiniť ráznu zmenu. „Kúpením“ si vojenského prevratu a opätovným inštalovaním vojenskej autoritárskej vlády v Káhire, sa pravdepodobne našlo adekvátne riešenie, ktoré má vrátiť Egypt pred spomínaný rok 2010. Politicky a samozrejme aj ekonomicky. Sloboda a demokracia neprestavovali požadovanú stabilitu a realizáciu partikulárnych záujmov hráčov, zapojených v egyptskej domácej a zahraničnej politike. Veľmoci – globálne i regionálne – ako aj najväčší aktéri egyptskej ekonomiky sa preto zhodli, že as-Sísí a egyptská armáda sú tí, ktorí dokážu garantovať stav prospešný pre všetkých, ktorým neleží na srdci sloboda a demokratizácia egyptskej spoločnosti.
Egypt sa dostal do sporu o vodu s Etiópiou aj Sudánom kvôli stavbe budúcej najväčšej africkej vodnej elektrárne na Modrom Níle. Mohlo by to prerásť do vážnejšieho konfliktu?
O projekte výstavby vodnej elektrárne na Modrom Níle nie je u nás množstvo informácií. Z dostupných zdrojov je zrejmé, že voči budovaniu priehrady sa ohradila už predchádzajúca administratíva prezidenta Mursího a rovnako i po-prevratová vláda, kontrolovaná egyptskou armádou. Navzdory občasnej a diplomaticky ráznej averzii voči tomuto projektu, či niekedy až tvrdohlavejším postojom Egypta (niekedy i Sudánu) je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by kvôli výstavbe priehrady na Modrom Níle došlo k vážnejšiemu ozbrojenému konfliktu. Tento by nebol v záujme žiadneho z aktérov súčasnej diplomatickej roztržky. A už vôbec nie v záujme Číny, ktorá sa podieľa na financovaní priehrady a je dnes kľúčových hráčom v afrických politických a ekonomických vzťahoch.
Americký denník Washington Post píše, že Egypt a USA napriek všetkému zostanú spojencami a USA budú pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Káhire, aby mohol Egypt bojovať s ozbrojencami a udržal mier s Izraelom. Súhlasíte?
Bezpečnosť Izraela je jedným z pilierov zahraničnej politiky USA. Je preto pochopiteľné, že na základe toho faktu je americká administratíva ochotná opustiť svoju politiku podpory demokratizácie autoritárskych a totalitných režimov. Ticho súhlasí s vojenským prevratom, ktorý zvrhol demokraticky zvoleného prezidenta. To je len prvý krok. Za ním pochopiteľne nasleduje i druhý krok. Tým je zachovanie status quo v rovine plnenia vlastných záväzkov dohody z Camp Davidu (1979), ktorá garantovala mier medzi Egyptom a Izraelom, výmenou za americkú finančnú pomoc pre egyptskú armádu. Američania, ak nechcú stratiť lojalitu Egypta a jeho armády, či dokonca ho priamo vohnať do náručia Ruskej federácie, budú musieť, opäť raz, „vymeniť“ demokraciu za „vlastný“ záujem.
Egyptský minister obchodu Munír Fachír Abdal Núr hovoril o možnosti vytvorenia zóny voľného obchodu s rusko-kazachstansko-bieloruskou Colnou úniou. Je to reálna predstava?
Colná únia Ruska, Bieloruska a Kazachstanu je veľmi ambiciózny projekt, ktorý určite osloví mnohé štáty, ktoré sa cítia ohrozené zahranično-politickými záujmami USA, alebo tie, ktoré chcú USA primäť k rokovaniam so zámerov vydobyť si lepšiu pozíciu v kontexte vlastných ekonomicko-politických záujmov. Toto je pravdepodobne aj dôvod vyjadrení egyptského ministra obchodu. Na druhej strane je pre vojenský režim v Egypte omnoho pohodlnejšie – otázne je či tiež výhodnejšie – participovať na takom ekonomicko-politickom projekte, ktorý nebude pozerať cez prsty na spôsob, akým sa vyrovnáva so svojimi oponentmi. Projekte, ktorý nebude opakovane apelovať na dôsledné dodržiavanie občianskych práv a slobôd. Rusko a jeho spojenci sa jednoznačne pokúsia svoju úniu etablovať do viacerých regiónov, ktoré sú antagonisticky vyhranené voči USA. Úlovok, v podobe Egypta, by bol určite veľkým víťazstvom a motivačným aspektom v ďalšom rozširovaní politického a ekonomického vplyvu Ruska.
Egyptské voľby v obrazoch
Zdroj: SITA/AP
Víťaz Abd al-Fattáh as-Sísí
Zdroj: SITA/AP
Porazený ľavicový násirista Hamdín Sabahí
Zdroj: SITA/AP
Pracovník volebnej komisie ukazuje neplatný hlasovací lístok. Egyptskí voliči vhodili do urien milión neplatných hlasov, čo je viac, než získal Hamdín Sabahí, protikandidát Abd-al Fattáha as-Sísího
Zdroj: SITA/AP
Priaznivci Abd-al Fattáha as-Sísího na káhirskom námestí Tahrír oslavujú výsledky volieb
Zdroj: SITA/AP
Novinový titulok znie „Egypt prekvapuje svet“
Zdroj: SITA/AP
Chlapec na záprahu pred volebnou miestnosťou v delte Nílu
Zdroj: SITA/AP/El Shorouk Newspaper
Egypťanky si po hlasovaní značia prsty v atramente
Voľby v Egypte Zdroj: SITA/AP
Hlasovanie v Káhire
Zdroj: SITA/AP
Bilbord Abd al-Fattáha as-Sísího v Káhire
Zaujímavosti o voľbách v Egypte
- od zvrhnutia prezidenta Muhammada Mursího sú výsledky ľudových hlasovaní v Egypte viac ako 90-percentné. V januárovom referende podporilo novú ústavu 98 percent voličov (účasť necelých 40 percent). V májových prezidentských voľbách dostal Abd al-Fattáh as-Sísí podľa svojej internetovej stránky 97 percent hlasov (účasť 46,8 percenta)
- zakázané Moslimské bratstvo vyzvalo na bojkot volieb. Volebná komisia, naopak, rozosielala textové správy, v ktorých hrozila voličom pokutami 500 egyptských libier (približne 50 eur), ak neprídu hlasovať. Voľby sú v Egypte teoreticky povinné, no pokuty sa doteraz nevymáhali
- v prezidentských voľbách „súperili“ len dvaja kandidáti. Aj protikandidát as-Sísího, ľavičiar Hamdín Sabahí, podporoval zákaz Moslimského bratstva, sľuboval však zrušenie kontroverzného zákona o protestoch. V minulosti sa však vyslovoval aj za „otvorenie“ mierovej zmluvy s Izraelom.
- voľby mali pôvodne trvať len dva dni – 26. a 27. mája, no úrady ich počas hlasovania nečakane predĺžili ešte o deň, aby sa zvýšila účasť
- nebolo isté, či EÚ bude vôbec egyptské voľby monitorovať, nakoniec to však urobila. Šéf misie pozorovateľov portugalský europoslanec Mário David diplomaticky skonštatoval, že voľby síce prebehli v súlade so zákonom, no v prostredí, ktoré nenapĺňalo ústavné princípy. Upozornil aj na „atmosféru obmedzenej slobody slova“. „Uväznenie novinárov televízie al-Džazíra a zadržiavanie ďalších bez vznesenia obvinenia prispeli medzi novinármi k strachu zo zhoršujúcej sa slobody médií,“ dodal.
Sú cesty do Egypta bezpečné?
Ministerstvo zahraničných vecí považuje za stabilizovanú situáciu v letoviskách na pobreží Červeného mora, odporúča však zvážiť cesty do väčších miest vrátane Káhiry a Alexandrie, do Horného Egypta (vrátane Luxoru) a na juh Sinajského polostrova. Na sever Sinaju (vrátane letoviska Tábá) radí necestovať vôbec.PRAMEŇ: MZV
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link
