Bez jódu nemôže štítna žľaza produkovať hormóny, ktoré umožňujú správny vývoj tela a mozgu. Nedostatok tejto látky sa prejavuje opuchom krku vyvolaným endemickou strumou, no môže spôsobiť aj pokles IQ o 15 bodov.
Kedysi bola struma bežným ochorením. Pred sto rokmi ňou trpelo každé tretie dieťa v Michigane. V niektorých častiach Veľkej Británie bola dokonca tak rozšírená, že sa tomuto stavu začalo hovoriť „Derbyshirský krk“. Výrobcovia začali problém riešiť obohacovaním niektorých potravín o jód, čo dramaticky znížilo počet prípadov.
Hladiny jódu ale začínajú v bohatých krajinách klesať, varuje Economist. Koncentrácia v moči dospelých Američanov sa z 300 mikrogramov na liter v 70. rokoch znížila na 116 v roku 2020. Úrovne pod 100 mikrogramov signalizujú nedostatočný príjem. Najviac ohrozené sú tehotné ženy, ktoré potrebujú zo stravy získavať viac jódu, aby ochránili seba i plod.
Príčiny úpadku
Jedným z dôvodov klesajúcich úrovní je zmena stravovacích návykov. Mnoho ľudí získava denný príjem jódu zo soli, ktorá je v Amerike a niektorých častiach Európy umelo jodizovaná už vyše sto rokov. Ide však o dobrovoľnú a často nekonzistentnú praktiku. Zatiaľ čo stolová soľ býva obohacovaná, v prípade soli v spracovaných potravinách to nebýva zvykom. Ružová alebo himalájska soľ takisto nie sú práve najlepším zdrojom jódu.
Vzostup vegánstva a environmentálne uvedomelého stravovania viedol k poklesu spotreby rýb a mäsa, ktoré sú prirodzenými zdrojmi jódu. Chovatelia poľnohospodárskych zvierat pridávajú jód do krmív, aby tým ochránili ich zdravie, čím nepriamo obohacujú aj mliečne výrobky. Rastlinné mlieka prirodzene neobsahujú žiadny jód, no niektorí výrobcovia ho do nich môžu pridávať.
Možnosti vlád
Vlády dokážu príjem jódu podporiť na mieru šitými opatreniami. Začať by podľa Economistu mohli tým, že identifikujú potraviny, ktoré obyvatelia konzumujú najčastejšie, a nariadia ich jodizáciu. Mliečne alternatívy a soli používané v spracovaných potravinách by mali byť z tohto hľadiska prioritou. Takisto by mohli zabezpečiť väčšiu dostupnosť jódových doplnkov stravy, ktoré využijú najmä tehotné ženy. V oblastiach s nízkymi hladinami jódu v pôde zas môžu vlády prostredníctvom stimulov podnietiť poľnohospodárov, aby zvýšili mieru obohacovania krmív.
Tieto zásahy by sa krajinám mnohonásobne vrátili. Medzi rokmi 1993 a 2019 pomohli programy jodizácie soli predísť 720 miliónom prípadov jódovej nedostatočnosti po celom svete. Zlepšenie kognitívneho vývoja a zárobkovej sily by z hľadiska svetovej ekonomiky ročne vygenerovalo 32 miliárd dolárov.
Ďalšie dôležité správy
