Svetová ekonomika na prvý pohľad vyzerá upokojujúco odolná. Spojené štáty zaznamenali ekonomický boom, aj keď eskalovala obchodná vojna s Čínou. Nemecko sa vyrovnalo so stratou ruských dodávok plynu bez toho, aby utrpelo ekonomickú katastrofu. Ani vojna na Blízkom východe nepriniesla ropný šok, uvádza The Economist.
Pri hlbšom pohľade sa však ukazuje krehkosť. Poriadok, ktorý riadil globálnu ekonomiku od druhej svetovej vojny, bol roky narúšaný. Dnes je blízko kolapsu. Sankcie voči nepriateľským režimom sa využívajú štyrikrát viac ako v 90. rokoch. Hoci dolár zostáva dominantný a rozvíjajúce sa ekonomiky sú odolnejšie, globálne kapitálové toky sa začínajú drobiť.
Globalizácia bývala často označovaná za príčinu nerovnosti vo svete či spúšťač globálnej finančnej krízy; kritici ju vinia aj z bagatelizovania klimatických zmien. Teraz, keď v konfliktných časoch slabne, si treba pripomenúť jej úspechy v 90. rokoch minulého a na začiatku 21. storočia, keď nastal vrchol liberálneho kapitalizmu. Podľa The Economist nemajú v histórii obdobu. Stovky miliónov ľudí uniklo chudobe v Číne, keď sa krajina integrovala do globálnej ekonomiky. Miera úmrtnosti dojčiat je v porovnaní s rokom 1990 celosvetovo menej ako polovičná. Mnohé chudobné krajiny sa začali tešiť z rastu a darilo sa im zmenšovať priepasť medzi nimi a bohatým svetom.
V súčasnosti však hrozí, že úpadok systému tento pokrok spomalí. Svetové mocnosti upadnú do prirodzeného stavu anarchie, ktorá uprednostňuje banditizmus a násilie. Bez dôvery a inštitucionálneho rámca pre spoluprácu bude pre krajiny ťažšie vyrovnať sa s výzvami 21. storočia, od pokroku v oblasti umelej inteligencie až po spoluprácu vo vesmíre.
To platí pre najchudobnejšie krajiny, ale aj tie so stredným príjmom, ako je India a Indonézia, ktoré dúfajú, že sa dopracujú k bohatstvu. Využívajú na to príležitosti vytvorené fragmentáciou starého liberálneho poriadku. V konečnom dôsledku sa budú spoliehať na to, že globálna ekonomika zostane integrovaná a predvídateľná.
Prosperita veľkej časti rozvinutého sveta úplne závisí od vzájomného obchodu. Týka sa to najmä malých, otvorených ekonomík, ako je Spojené kráľovstvo a Južná Kórea. Podoprená silným ekonomickým rastom v USA sa môže zdať, že svetová ekonomika zvládne všetko, čo sa na ňu naloží. Nezvládne, upozorňuje ešte v závere The Economist.