Kráľ Karol III. svojím spôsobom vyznamenal prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrilovi Ramaphosovi. Pozval ho totiž na štátnu návštevu Británie, a to ako prvého zahraničného lídra od svojho nástupu na trón. Urobil tak napriek tomu, že Juhoafrická republika odmietla odsúdiť agresívnu vojnu Ruska na Ukrajine, píše Economist.
V októbri sa krajina zdržala hlasovania OSN o rezolúcii požadujúcej od Moskvy, aby zmenila svoju politiku v súvislosti s nezákonnými anexiami okupovaných oblastí na východe a juhu Ukrajiny.
Zdržali sa
Hlasovania sa vtedy okrem JAR zdržalo len 34 krajín a päť ďalších hlasovalo proti rezolúcii, ktorú inak podporilo 143 krajín. Mládežnícke krídlo Ramaphosovej strany Africký národný kongres (ANC) dokonca vyslalo delegáciu, aby sledovala zmanipulované referendá o anexii. Mladí z ANC ich následne opísali ako „krásny a nádherný proces“.
Ramaphosov postoj k najväčšej pozemnej vojne v Európe za posledných 70 rokov je hanebný. Vojna, v ktorej v dôsledku došlo k nárastu cien energií a potravín uvrhla do ešte väčšej chudoby africké krajiny, ktoré podľa OSN dovážajú 44 percent pšenice z Ruska a Ukrajiny.
Ramaphosa však ruskú agresiu voči Ukrajine napriek tomu odmietol odsúdiť a pokračuje v politike zaliečania sa Kremľu. Niečo také je v absolútnom rozpore s proklamovaným rešpektom JAR k medzinárodnému systému založenému na pravidlách, ako aj so sľubom Nelsona Mandelu z roku 1993, že ľudské práva sú „svetlom, ktorým sa budú riadiť naše zahraničné záležitosti“.
Proti Západu
Nedávne vyhlásenia, udalosti a hlasovanie Juhoafrickej republiky v OSN naznačujú, že svetlo, ktoré zažal Mandela, zhaslo. Samozrejme, v Južnej Afrike je tradícia spájania sa s Ruskom stále živá.
Ramaphosove prejavy protizápadnej zaujatosti ďaleko presahujú rámec nostalgie za niekdajšou podporou zo strany Sovietskeho zväzu. Srdečné telefonické rozhovory juhoafrického lídra so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom sú v ostrom protiklade s jeho jediným a mimoriadne povrchným rozhovorom s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Odložil zdvorilosť?
Tomu Ramaphosa ponúkol pomoc Juhoafrickej republiky pri dosiahnutí „vyrokovaného riešenia“. Čo je ešte horšie jeho rozhodnutie označiť Rusko a Ukrajinu za „účastníkov konfliktu“, len potvrdzuje názor, že Južná Afrika v rusko-ukrajinskom konflikte stojí na strane Moskvy.
Treba len dúfať, že kráľ Karol III. počas Ramaphosovej návštevy aspoň na chvíľu odložil povestnú britskú zdvorilosť a decentne mu naznačil, že s jeho postojom k Ukrajine nesúhlasí. Ramaphosa svojim hostiteľom pripomenul, že Británia stála pri Juhoafrickej republike, „aby oslobodili Mandelu a ukončili apartheid“.
To je pravda, ale teraz, keď Ukrajina vzdoruje tyranii, nie je neslušné ani nepolitické požiadať prezidenta, aby si túto kapitolu dejín oživil v pamäti. Pravdepodobne bude musieť uznať, že rovnako ako sankcie a izolácia pomohli ukončiť apartheid, okázalá „neutralita“ vo vojne na Ukrajine nijako neprispieva k boju proti porušovaniu medzinárodného poriadku, za ktorého zástancu sa v iných kontextoch rád vyhlasuje.