Európska centrálna banka zrejme začne uvoľňovať menovú politiku skôr ako americká centrálna banka (Fed). To by podľa niektorých ekonómov mohlo mať "negatívny vplyv" na eurozónu.
Očakáva sa, že ECB zníži úrokové sadzby v júni, ak nedôjde k žiadnemu väčšiemu prekvapeniu. Najnovšie údaje o inflácii podporili argumenty pre spustenie cyklu uvoľňovania.
Fed v stredu (1. 5.) ponechal úrokové sadzby nezmenené. Menový výbor (FOMC) vo svojom vyhlásení uviedol, že „v uplynulých mesiacoch nedošlo k ďalšiemu pokroku smerom k dvojpercentnému inflačnému cieľu". Dodal, že sadzby nezačne znižovať, kým nenadobudne väčšiu dôveru, že tempo rastu cien udržateľne smeruje k tomuto cieľu.
Problémom je, že „ECB považuje silu eura za samozrejmosť. A ak začne znižovať sadzby skôr ako Fed, v podstate tým dáva signál, že euro sa musí oslabiť," uviedol v rozhovore pre CNBC hlavný ekonóm španielskej banky Tressis Gestion Daniel Lacalle. „A ak sa euro oslabí, dovozné náklady eurozóny sa zvýšia," čo bude mať negatívny vplyv na ekonomiku eurozóny.
Lacalle si myslí, že ak ECB v júni zníži sadzby, nebude to stimulom pre nemecké, francúzske ani španielske firmy, aby si brali viac úverov. Malé zníženie sadzieb podľa neho nezvýši dopyt po úveroch. Základom pre rast dopytu po úveroch sú totiž „ekonomické a investičné príležitosti a tie obmedzuje regulácia a chybná energetická politika eurozóny."
Naopak, šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová neočakáva, že by rozdielne načasovanie začiatku uvoľňovania v Európe a USA malo výraznejší negatívny vplyv. Georgievová uviedla, že MMF sa príliš neobáva vplyvu na výmenný kurz. Dodala, že podľa analýzy MMF rozdiel 50 bázických bodov medzi sadzbami Fedu a ECB „pravdepodobne povedie k nepatrnému alebo len 0,1- až 0,2-percentnému posunu výmenného kurzu". A to podľa nej znamená, že to pre Európu nie je žiaden veľký problém.
Ďalšie dôležité správy
