Európska centrálna banka vo svojom aktuálnom stanovisku k mimoriadnemu zdaneniu bánk na Slovensku vyjadrila svoj názor na danú problematiku. Z jeho obsahu však pre Slovenskú republiku ani samotné ministerstvo financií nevyplývajú žiadne odporúčania, ani výzvy na úpravu či zmenu. ECB tiež nekonštatuje porušenie pravidiel a už vôbec nie zákona. V reakcii na toto stanovisko to uviedol rezort financií.
Rada guvernérov ECB prijala minulý týždeň z vlastnej iniciatívy stanovisko k osobitnému odvodu, ktorý od tohto roka platia úverové inštitúcie na Slovensku. ECB zastáva názor, že prijatý zákon mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor s cieľom posúdiť, či predstavuje riziko pre finančnú stabilitu, a najmä jeho potenciál narušiť odolnosť bankového sektora a spôsobiť narušenie trhu.
„Rezort od začiatku tvrdí, že zavedenie bankovej dane nebolo potrebné konzultovať s ECB, keďže podľa názoru rezortu na takúto konzultáciu nie je dôvod. Toto opatrenie totiž na rozdiel od minulosti nie je odvodom vypočítaným na základe pasív bánk, ale ide o daň - windfall tax, ktorá je určovaná na základe hospodárskeho výsledku. Dane sú na rozdiel od bankového odvodu v plnej národnej kompetencii Slovenskej republiky,“ zdôraznil rezort financií.
Východiská zavedenia bankovej dane, z ktorých vychádzalo ministerstvo na základe prepočtov Inštitútu finančnej politiky, poukazujú podľa rezortu na to, že banková daň neohrozuje stabilitu finančných inštitúcií. Ziskovosť bankového sektora sa prakticky dostane z historického maxima na rekordnú úroveň z roka 2022.
„Banková daň je legitímny nástroj a finančné inštitúcie by sa v časoch ich rekordných ziskov mali spolupodieľať na redistribuovaní zdrojov v rámci ekonomiky a financovaní základných funkcií služieb vo verejnom záujme štátu,“ dodalo v reakcii ministerstvo.
Ďalšie dôležité správy
