Dvestotonový bager a hryzenie panelov. Ako sa bude búrať prešovský panelák

Pri rozoberaní paneláku zničeného výbuchom plynu bude vždy hroziť riziko. Keďže statik nemôže detailne overiť, v akom stave sú horné poschodia bytovky, nebezpečenstvo zrútenia väčšej časti budovy je vyššie, ako pri bežných demoláciách budov.

Ako by malo rozoberanie prešovského paneláku vyzerať, v rozhovore pre TREND vysvetľuje Jiří Raszka, odborník na demoláciu budov a likvidáciu technologických celkov zo spoločnosti Cannoneer group, ktorá bude s veľkou pravdepodobnosťou prešovský panelák rozoberať.

V čom je situácia okolo prešovského paneláku špecifická?

Najväčší problém je v tom, že tam prišlo k havárii. V tomto okamihu je budova staticky nestabilná, statika je narušená, čo nie je klasická situácia. Keď sa pustíte so strojom do rozoberania, nemôžete predpokladať, čo ktorá časť konštrukcie urobí.

Do vrchných poschodí sa nikto nedostane, a tak nikto nie je schopný povedať, aká je situácia. Zatiaľ to vidíme len z fotiek a z vonka, ale čo je vo vnútri, nevieme. Vieme len to, že spadlo celé schodisko, ale čo sa stalo s ostatnou konštrukciou, to sa môžeme len domnievať.

Ide o dvanásťposchodovú bytovku, hrá to nejakú úlohu?

Samozrejme, každá demolácia budovy, ktorá je vyššia ako 20 metrov už je sama o sebe špecifická. Nie každý je technicky schopný robiť takéto veci. My máme bager, ktorý dosiahne do výšky 68 metrov, čo je v tejto situácii veľmi dôležité. Síce by to mohol robiť aj bager, ktorý má menší dosah, no musel by stáť tesne pri budove.

To je problém?

Áno, lebo nikto nevie, čo z budovy odpadne, keď sa na ňu siahne. Ak by bager stál priamo pri budove, môže sa na neho čokoľvek zrútiť. To je riziko, do ktorého nikto nepôjde. Náš stroj môže stáť v bezpečnej zóne, aspoň 15 metrov od budovy. Aj slovenská stavebná norma vyžaduje, aby bolo krízové pásmo, kde sa môže niečo zrútiť výška budovy krát 0,36.

Najväčším problémom pri takomto type práce je teda bezpečnosť pracovníkov?

Presne tak. Každá výšková budova je špecifická. Ide najmä o to, kde bude stroj stáť, v akej dopadovej zóne sutín. Nie je to také jednoduché, že sa pod bytovku postaví bager, ktorý to jednoducho zhodí dolu.

Ešte cez víkend sa hovorilo o navážaní štrku a zeminy do okolia budovy, teda o akomsi umelom kopci. Na čo je to dobré?

Môže slúžiť na to, aby sa nejaký bager, alebo technika, dostali do väčšej výšky. Ak budeme bytovku búrať my, dokážeme sa dostať úplne hore aj bez toho, no napriek tomu budeme takúto vrstvu potrebovať. Ide o takzvaný ochranný vankúš.

Na čo slúži?