V druhom pilieri si sporí na dôchodok takmer 70 percent pracujúcej populácie. Nedávno uplynulo dvadsať rokov, čo bol schválený zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý je základom slovenského novodobého dôchodkového systému.
Zaviedol sa ním druhý pilier, čiže kapitalizačné dôchodkové sporenie.
Prvý pilier si neudrží dnešnú štedrosť
Za dvadsať rokov prešiel tento zákon spolu 53 úpravami, či už to boli kľúčové novelizácie alebo technické zmeny.
Počínajúc právnou úpravou a vznikom fondov v roku 2005 bolo zhodnotenie úspor v garantovaných fondoch 1,05 až 1,88 percenta ročne, v negarantovaných fondoch 2,60 až 10,18 percenta ročne. Počet nových sporiteľov od roku 2015 medziročne kontinuálne rastie.
„Prvý a druhý pilier sú dizajnované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Všetci pracujúci by mali byť v solidárnom aj v zásluhovom pilieri. Tým sa rozkladajú riziká spojené s vyplácaním budúcich dôchodkov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie DSS.
Podiel dôchodcov v spoločnosti dlhodobo rastie, ľudia budú žiť dlhšie a pracujúcich nebude pribúdať takým tempom, aby si prvý, priebežne platený pilier dokázal podľa neho udržať dnešnú štedrosť.
Len so silnou sporiacou schémou
Dlhodobá stabilita dôchodkového systému si vyžaduje posilňovanie sporiacej schémy. Odborné medzinárodné štúdie považujú za najudržateľnejšie dôchodkové systémy so silnou sporiacou schémou.
Robustný a stabilný druhý pilier dokáže znížiť tlak na verejné financie v časoch, keď sa naplno prejaví demografická kríza.
„Zákon o starobnom dôchodkovom sporení v roku 2004 posunul slovenský dôchodkový systém na úroveň zahraničných štandardov. Bol nevyhnutnou zmenou z hľadiska demografického vývoja aj udržateľnosti verejných financií. Z hľadiska politických zásahov nemožno povedať, že išlo o úplne stabilný vývoj druhého piliera. Som presvedčený, že druhý pilier má už pevné miesto v našom dôchodkovom systéme a že si zaslúži stabilnejšiu budúcnosť,“ uzatvára Matej Varga, člen predsedníctva Asociácie DSS.
Ďalšie dôležité správy
