Moderný svet nedržia pohromade iba ideály ako dôvera či komunita, ale aj betón. Tento lacný, odolný materiál, ktorého sa ročne spotrebuje 30 miliárd ton, je základom modernej infraštruktúry — od nemocníc cez mosty až po priehrady. Betón stojí za veľkou časťou emisií uhlíka, keďže výroba cementu, jeho hlavnej zložky, generuje približne osem percent globálnych emisií, píše Bloomberg.
Ak chce svet znížiť klimatickú stopu betónu, musí sa zamerať na cement, najmä na jeho základnú zložku – slinok. Pri jeho výrobe sa vápenec a íl ohrievajú na teplotu až 1 450 °C, čo je energeticky náročné a produkuje značné množstvo uhlíka.
Zníženie emisií o 40 percent
Najjednoduchší spôsob zníženia emisií je nahradiť časť slinku v cementovej zmesi alternatívami, ako sú popolček či vysokopecná troska — vedľajšie produkty pri výrobe energie a ocele. Tento prístup však naráža na ekologický paradox. S ústupom uhoľných elektrární a tradičných vysokých pecí sa tieto materiály stávajú nedostatkovými.
V reakcii na tento trend prichádza nový prísľub v podobe kalcinovaného ílu. Kaolinitový íl sa ohrieva na približne 700 °C, čím vzniká cement známy ako LC3, ktorý v kombinácii so surovým vápencom a slinkom môže znížiť emisie až o 40 percent. Tento typ cementu začínajú podporovať investície po celom svete; napríklad spoločnosť Heidelberg Materials plánuje výrobu v Ghane.
Obrovský logistický problém predstavuje potreba obrovských množstiev kaolinitu — ak by sa všetok cement vyrábal z tohto materiálu, musel by sa ročne ťažiť v objeme 1,6 miliardy ton.
Byrokracia brzdí aj cement
Najväčšou prekážkou však zostáva byrokracia. Vzhľadom na dôležitosť bezpečnosti pri výstavbe infraštruktúry sú požiadavky na stavebné materiály prísne regulované. V USA má napríklad približne 15-tisíc obcí a okresov vlastné stavebné predpisy. Aktualizácia týchto noriem na umožnenie používania LC3 či iných alternatív k tradičnému betónu je náročný proces, ktorý môže implementáciu výrazne spomaliť.
LC3 však nie je jedinou možnosťou. Rýchlo sa vyvíjajú ďalšie technológie a materiály, napríklad čadičový betón, recyklované materiály či riešenia, ktoré slinok úplne nahrádzajú. Flexibilnejšie predpisy by umožnili ich širšie využitie, ak by spĺňali stanovené štandardy bezpečnosti a pevnosti.
Regulačné orgány by sa mali zamyslieť ako sa vyhnúť zbytočným byrokratickým prekážkam, ktoré brzdia ekologickú inováciu v stavebníctve.
