Od prvého útoku jemenských povstalcov na medzinárodné kontajnerové lode 19. októbra sa doprava po Červenom mori dramaticky znížila.
Rastú ceny ropy a firmy budú musieť do ceny tovaru premietať vyššie náklady na dopravu, pretože prepravné spoločnosti volia dlhšiu cestu okolo juhoafrického mysu Dobré nádeje. Niektoré spoločnosti už obmedzujú výrobu.
Podľa zverejnenej mesačnej správy Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku preplávala Červeným morom v decembri menej ako polovica kontajnerov oproti obvyklej úrovni a na začiatku januára klesla preprava pod 70 percent obvyklého objemu.
Dodatočné náklady kontajnerových prepravcov, ktorí bežne operujú v Červenom mori, sa podľa spoločnosti Sea-intelligence pohybujú medzi štyrmi až 72 miliónmi dolárov denne
Drahý odklon dodávok
Námorné cesty spájajúce Európu s Áziou sa predlžujú približne o 3 000 až 3 500 námorných míľ. Lode tak sú na ceste približne o desať dní dlhšie a náklady na palivo sa na jednu cestu zvyšujú asi o jeden milión dolárov.
Po tom, čo bolo v prvom januárovom týždni odklonených 90 percent zásielok, vyskočili podľa holandskej banky ING sadzby za kontajnery na hlavnej trase Šanghaj- Rotterdam z 1 170 dolárov na začiatku decembra na 4 400 dolárov 11. januára.
Na obchodné lode v Červenom mori útočia povstalci, ktorých podporuje Irán a ktorí ovládajú veľkú časť Jemenu vrátane hlavného mesta Saná. Rebeli tvrdia, že útoky sú reakciou na vojnu Izraela v Pásme Gazy a na podporu niektorých krajín izraelskej vláde a že útočia len na lode, ktoré majú nejakú väzbu na Izrael alebo plávajú do izraelských prístavov.
Spojené štáty a Británia minulý týždeň v reakcii na tieto útoky vykonali desiatky úderov zo vzduchu a z mora na vojenské pozície priamo v Jemene.
Návrat do bežného režimu potrvá
Červené more je životne dôležitou obchodnou námornou cestou, ktorá zvyčajne predstavuje 15 percent celkového svetového námorného obchodu. Podľa denníka Financial Times ním prechádza osem percent obilia, 12 percent námornej ropy a osem percent skvapalneného zemného plynu.
Presmerovanie lodí okolo južnej Afriky obmedzuje dostupný priestor pre lode prepravujúce náklad na transpacifických a severojužných trasách. Zvyšuje tiež prepravné sadzby, ktoré ale stále zostávajú pod rekordnými hodnotami v čase pandémie.
„Aj keby bol prieliv Báb al-Mandab oddnes bezpečný pre tranzit, očakávame, že bude trvať minimálne dva mesiace, kým sa plavidlá budú môcť vrátiť do bežného režimu,“ uviedol podľa agentúry Reuters výkonný viceprezident pre námornú logistiku spoločnosti Kuehne+ Nagel Michael Aldwell.
Ťažkosti pociťuje IKEA, Lidl aj Volvo
Veľkí vlastníci kontajnerových lodí, ako sú Maersk a Hapag-Lloyd, presmerovali lode pôvodne mieriace do Suezského prieplavu na dlhšiu trasu okolo afrického mysu Dobré nádeje.
Ropná spoločnosť BP 18. decembra uviedla, že dočasne pozastavila všetky tranzity cez Červené more. Druhý najväčší čínsky výrobca automobilov Geely oznámil, že predaj elektromobilov pravdepodobne ovplyvní meškanie dodávok, pretože väčšina prepravných spoločností, ktoré využíva na vývoz elektromobilov do Európy, presmerovala lode okolo Afriky.
Švédsky maloobchodný predajca nábytku IKEA oznámil, že situácia bude mať za následok oneskorenie a môže obmedziť dostupnosť niektorých výrobkov. Pozdĺž Afriky začala prepravovať tovar aj spoločnosť Tailwind Shipping Lines, ktorá preváža nepotravinársky tovar pre reťazec diskontných supermarketov Lidl.
Americký výrobca elektromobilov Tesla pozastaví od 29. januára do 11. februára výrobu väčšiny vozidiel vo svojej fabrike neďaleko Berlína. Zdôvodnil to nedostatkom súčiastok pre narušenie dodávateľských reťazcov práve v dôsledku útokov.
Výrobu v závode v belgickom Gente preruší tento týždeň na tri dni švédska automobilka Volvo. Nemecká automobilka Volkswagen uviedla, že presmerovanie dodávok bude mať za následok dlhšiu prepravu, ale že zatiaľ nezaznamenala žiadne problémy.
Trpia aj ekonomiky
A dosahy zhoršenej bezpečnostnej situácie v Červenom mori už pociťujú aj niektoré ekonomiky. Podľa FT bude pravdepodobne jednou z nich Egypt vzhľadom na jeho závislosť od lodnej dopravy cez Suezský prieplav. Tá mu v uplynulom fiškálnom roku vyniesla na tranzitných poplatkoch viac ako deväť miliárd dolárov.
„Čím dlhšie bude táto kríza trvať, tým viac naruší námornú nákladnú dopravu po celom svete a náklady budú naďalej rásť,“ povedal agentúre Reuters hlavný analytik platformy Xeneta Peter Sand. Námornú prepravu pritom využíva takmer 90 percent medzinárodného obchodu.
Nové zvýšenie nákladov obnovuje napätie medzi dovozcami a námornými dopravcami po tom, ako prepravné sadzby prudko vzrástli počas pandémie. Vtedy dopyt po preprave prevyšoval ponuku lodí a pomohol dopravcom dosiahnuť rekordné zisky.
Európska únia je znepokojená rizikami, ktoré pre ekonomiku predstavuje napätie v Červenom mori. A to najmä jeho možným dopadom na ceny energií, uviedol dnes podľa agentúry AFP európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.