Sadza dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa v najbližších rokoch nemala vrátiť na pôvodné hodnoty 19 alebo 20 percent. Neumožňuje to stav verejných financií. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Zvýšenie základnej sadzby DPH odhlasoval parlament ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zároveň sa niektoré základné potraviny dostali do zníženej sadzby päť percent a napríklad na elektrinu sa sadzba DPH zníži na 19 percent.
„Ja by som sa rád vrátil niekedy aj s balíkom, kde budeme znižovať dane, ale zatiaľ nám to nehrozí,“ povedal Kamenický. Dostať deficit verejných financií z tohoročných približne šiestich percent pod tri percentá, kedy už výraznejšie nerastie percento štátneho dlhu voči hrubému domácemu produktu, je podľa ministra obrovský problém.
Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) schválenú konsolidáciu skritizoval a vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Viskupičovi okrem iného chýbajú opatrenia, ktoré by naštartovali rast ekonomiky. „Kľudne by sme mohli zrušiť dva sviatky. Aj to sa dotkne ľudí, každá konsolidácia sa dotkne ľudí, ale zlepší to ekonomiku, zvýši to počet pracovných dní, zvýši to našu konkurencieschopnosť,“ navrhol poslanec. Ďalšou možnosťou úspor je podľa neho napríklad obmedzenie zneužívania sociálnych dávok.
Kamenický opakovane zdôrazňoval, že za súčasnú situáciu a nutnosť zvyšovať dane sú zodpovedné bývalé vlády premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽANO) a úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Viskupič oponoval, že problémy v niektorých rezortoch, ako napríklad zdravotníctvo, sú dlhodobé ešte z čias predchádzajúcich vlád Smeru-SD.
Po schválení konsolidačného balíka už rezort financií pracuje na zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok. Ten by mal Kamenický predložiť na mimoriadne rokovanie vlády v utorok 15. októbra a po jeho schválení ho vláda pošle do parlamentu. Otvorené sú podľa ministra ešte rokovania so zdravotníkmi a uzatvorené nie je ešte rozhodnutie o objeme financií na energopomoc pre domácnosti. Z doteraz dohodnutých približne 100 miliónov eur by sa mohol balík pre adresnú alebo čiastočne aj plošnú pomoc s vysokými cenami energií podľa Kamenické rozšíriť na 400 – 500 miliónov eur.