Ingrid de Sainová je jednou z tisícok farmárov v Holandsku, ktorí tvrdia, že niekedy prebdejú celú noc, píše the Guardian. Od rozhodnutia súdu v roku 2019, ktorý zistil, že Holanďania porušujú európske environmentálne právo, je jej farma so stovkou kráv v severnom Holandsku nezákonná.
Rovnako ako ďalších 2 500 farmárov, ktorých environmentálne povolenie bolo zrazu neplatné, aj ona chce budúcnosť, kde si bude môcť zarábať na živobytie a opäť legálne hospodáriť.
Holandsko ako prvé čelí otázkam, o ktorých vedci veria, že čoskoro prídu do všetkých intenzívne obhospodarovaných oblastí: Ako sa dajú vyvážiť potreby životného prostredia so spôsobom, akým hospodárime a pestujeme? Dosiahli sme „mäsový vrchol“, ako je ropný vrchol: toľko dobytka, toľko miestneho znečistenia, že jedinou udržateľnou budúcnosťou je jeho zníženie? To sú otázky, ktoré budú musieť čoskoro zodpovedať aj USA, najväčší svetový producent hovädzieho mäsa.
V novembri holandská vláda oznámila prvú časť plánu v hodnote 24,3 miliardy eur na odkúpenie až 3-tisíc fariem a veľkých priemyselných znečisťovateľov v blízkosti chránených prírodných rezervácií. Je to veľmi kontroverzné a po roku protestov, napätých rokovaní a októbrovej správy, ktorá odporúča vykúpiť 500 alebo 600 najväčších znečisťovateľov do jedného roka, boli oznámené len prvé obrysy.
Dôvodom je, že emisie čpavku, oxidov dusíka a oxidu dusného poškodzujú oblasti jedinečnej, prírodnej krajiny známej ako biotopy sústavy Natura 2000, ktoré je krajina podľa práva EÚ povinná chrániť. Vláda tvrdí, že to znamená zníženie miestnych emisií dusíkatých zlúčenín z 12 na 70 percent, vrátane zníženia 118 miliónov hospodárskych zvierat v Holandsku o 30 percent do roku 2030, a to podľa prognóz holandskej agentúry pre hodnotenie životného prostredia.
Problém s poľnohospodárstvom
Tjeerd de Groot, člen Snemovne reprezentantov v Holandsku a hovorca poľnohospodárstva koaličnej strany D66, presadzuje zníženie počtu ošípaných a hydiny na polovicu, chov menšieho počtu kráv a ich pasenie na pastve namiesto dovozu obilia a sóje na kŕmenie. „Všade, kam sa pozriete, je problém s poľnohospodárstvom,“ povedal a ako príklad uviedol daň, ktorú si výsledné znečistenie vyžiadalo na biodiverzite a kvalite vody. „Áno, boli sme veľkým vývozcom, ale teraz platíme veľkú cenu za životné prostredie.“
Environmentalisti sa domnievajú, že Holandsko potrebuje zmeniť všetky prvky svojho potravinového reťazca, aby poskytovalo rôzne metódy poľnohospodárstva. „Všetky znaky sú červené,“ povedala Natasja Oerlemansová, vedúca potravinárskeho tímu vo Svetovom fonde na ochranu prírody (WWF) v Holandsku. „Systém výroby mäsa a mliečnych výrobkov v Holandsku už nie je možné udržať na tejto úrovni. To je jasné už roky.“
Všetky oči sa upierajú teraz na Holandsko. Vedci veria, že svet potrebuje opatrenia na zníženie počtu hospodárskych zvierat – namiesto spoliehania sa na dobrovoľné znižovanie znečistenia alebo technologické opatrenia.
„Hlavným rozdielom oproti predchádzajúcim opatreniam je zníženie počtu hospodárskych zvierat,“ povedala Helen Harwattová, vedúca výskumníčka v Chatham House a členka klimatickej politiky na Harvardskej univerzite. V roku 2019 viedla skupinu vedcov, ktorí volali po poklese dobytka. „Máme tendenciu vidieť iba technologické prístupy k znižovaniu dusíka v mieste výroby alebo znižovaniu úniku do životného prostredia, a nie k znižovaniu množstva poľnohospodárskej produkcie. Všetci sa budú pozerať na Holandsko, aby sa poučilo z tohto prechodu.“
Podobný osud hrozí ďalším
Hospodárske zvieratá – chované na mäso aj na mliečne výrobky – majú veľký vplyv na životné prostredie. H. Harwattová tvrdí, že znižovanie by malo byť súčasťou širšej ekologickej akcie. „V súčasnosti je celosvetovou snahou chrániť viac pôdy pre biodiverzitu, zvrátiť stratu biodiverzity, znížiť emisie skleníkových plynov, zastaviť odlesňovanie a zvýšiť produkciu dobytka,“ povedala. „V súčasnosti je na planéte oveľa viac hospodárskych zvierat ako voľne žijúcich zvierat a viac ako trojnásobok ľudskej populácie. Predpokladá sa, že živočíšna výroba bude naďalej rásť, keďže strava sa na celom svete mení tak, aby zahŕňala viac živočíšnych produktov.“
Krajiny ako Dánsko a USA môžu čoskoro čeliť podobným ťažkostiam, tvrdí Pete Smith, profesor pôdy a globálnych zmien na Aberdeen University v Škótsku. „Minulý rok sme demonštrovali, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za 57 percent emisií skleníkových plynov z potravinového systému,“ povedal. „Má to neúmerný vplyv na klímu. Máme príliš veľa hospodárskych zvierat na to, aby ich klíma podporila, problémom je aj intenzita poľnohospodárstva. Nie som prekvapený, že Holandsko sa ujíma vedenia, pretože má najväčší problém.“
USA sú medzitým najväčším svetovým producentom hovädzieho, kuracieho mäsa a kravského mlieka a sú druhým najväčším producentom bravčového mäsa. „Ak porovnáme potraviny z hľadiska ich vplyvu na znečistenie živinami na vyrobený kilogram, nič nie je vyššie ako hovädzie mäso,“ povedala H. Harwattová. „Dve tretiny všetkých kalórií vyprodukovaných v USA sa použijú na kŕmne plodiny. Živočíšna produkcia však prispieva k HDP USA menej ako jedno percento a na pôde, ktorá sa v súčasnosti využíva na pestovanie kŕmnych plodín pre hospodárske zvieratá, by sa dalo vyprodukovať najmenej dvakrát toľko potravín pre ľudí.“
Podľa Ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov amerických majú USA tento rok vyprodukovať 12 820 000 metrických ton hovädzieho a teľacieho mäsa – mierny pokles o šesť percent v dôsledku sucha, ale so zvýšenou produkciou bravčového a kuracieho mäsa.
Chov zvierat je spojený so 17 900 úmrtiami v USA ročne pre znečistenie ovzdušia. Agentúra pre ochranu životného prostredia Spojených štátov amerických hovorí, že poľnohospodársky odtok je hlavnou príčinou „zhoršenej kvality vody v riekach a potokoch, čo je tretí hlavný zdroj znečistenia jazier a druhý najväčším zdrojom poškodenia mokradí“. Jedným z príkladov je rieka Mississippi.
Politika plná konfliktov
V malom, husto obývanom Holandsku sa môže zdať jednoduchšie riešiť „makro“ politiku v krajine so 17,8 miliónmi obyvateľov. Je však plná konfliktov, konkurenčných záujmov, hnevu a nedôvery.
Farmári sa sťažujú, že roky visia v neistote; hovoria, že zdroje znečistenia, ako je letecká doprava, cestná doprava a priemysel, sa sotva riešia; a tvrdia, že ich sektor dosiahol viac znížení ako ktorýkoľvek iný. „Ľudia na vidieku už 30 rokov inovujú, aby znížili množstvo dusíka – neexistuje žiadny iný sektor, ktorý by dokázal toľko,“ povedal Kees Hanse, farmár a majiteľ veternej farmy v Zierikzee, ktorý kandiduje vo voľbách na Novom Zélande.
„Nechceme byť stále väčší, ale budeme pokračovať v inováciách a budeme sa snažiť vytvárať bezpečné potravinové zdroje pre ľudí. Zníženie dusíka nie je o farmároch. Malo by to pochádzať z priemyslu, leteckej dopravy, lodnej dopravy, pohybu áut.“
Medzitým myšlienka navrhnúť Holanďanom, aby jedli menej mäsa, bola taká kontroverzná, že ju bývalý minister poľnohospodárstva v roku 2019 potichu odstránil z kampane na zvyšovanie povedomia o klíme. „Poľnohospodári neurobili nič zlé: urobili len to, čo im diktuje ekonomika,“ povedal poslanec Tjeerd de Groot. „Pretože neexistuje žiadna cena za znečistenie, jedlo je príliš lacné. Škody vyčíslil inštitút v Holandsku na sedem miliárd eur ročne. Mali by ste to [speňažiť] – a potom sa ekonomika zmení.“
Environmentalisti ako Oerlemansová požadujú kontrolu iných častí potravinového reťazca – vrátane bánk a výrobcov krmív – ako aj pomoc farmárom pri prechode na lepšie platené farmárstvo s nižšou intenzitou plus služby, ako je rozvoj prírody, manažment záplavových oblastí a sekvestrácia uhlíka.
Ale pre producentov mlieka, akým je I. de Sainová – jedného z tých, ktorých chce vláda legalizovať zastavením „špičkových znečisťovateľov“ – istota nemôže prísť dostatočne skoro. „Poľnohospodári vždy dodržiavali pravidlá,“ povedala. „Ak by som mohla vyžiť s 50 kravami, prečo by som dojila sto?“
Ďalšie dôležité správy
