V roku 1971 americký minister financií John Connally európskym partnerom povedal, že dolár je „naša mena, ale váš problém“. Aj po polstoročí tento výrok zostáva pravdivý: hoci hodnota dolára závisí najmä od vývoja v USA, jeho výkyvy vždy vplývajú na zvyšok sveta. Práve teraz môže dolár významne posilňovať vďaka ekonomickým opatreniam sľubovaným novozvoleným prezidentom Donaldom Trumpom.
The Economist uvádza, že rastúce deficity a inflácia by mohli prinútiť Federálny rezervný systém (Fed) ponechať úrokové sadzby vyššie. To spôsobí, že dolárové cenné papiere budú atraktívnejšími, čím podporia posilnenie dolára.
Tento scenár sa už čiastočne napĺňa. Fed, ako sa očakávalo, znížil 7. novembra kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu, čím sa cieľové rozpätie dostalo na 4,5 až 4,75 percenta. Šéf Fedu Jerome Powell zároveň pripustil, že sadzby v decembri nezmení.
Trumpovo víťazstvo prinesie Európe porážku a Ázii neistotu. Jeho politiku pocíti celý svet
Posilňujúci dolár často naznačuje zhoršujúci sa výhľad globálnej ekonomiky. V časoch hospodárskej neistoty investori zvyknú predávať rizikové aktíva a hľadajú bezpečné prístavy, medzi ktoré patrí aj dolár a americké dlhopisy. Zároveň silný dolár zhoršuje situáciu na rozvojových trhoch.
Výkyvy dolára zasahujú globálnu ekonomiku dvoma spôsobmi, čo pocíti najmä obchod a financie. Viac ako 40 percent svetového obchodu je fakturovaný v dolároch. Silnejší dolár zvyšuje náklady pre dovozcov; to oslabuje dopyt po tovare zo zahraničia a znižuje celkový objem obchodu.
Okrem obchodného kanála má silný dolár výrazný finančný dopad. Krajiny a firmy, ktoré sa zadĺžili v dolároch, ale nemajú dostatočné dolárové príjmy, čelia nárastu dlhového zaťaženia a zvyšujúcim sa nákladom pri splácaní úrokov. Vyššie americké sadzby a rastúci dolár zároveň znižujú atraktivitu investícií mimo USA. Kapitál tak často odteká z rozvojových trhov, čo ich núti zvyšovať úrokové sadzby a sprísňovať menové podmienky práve v čase, keď môže dôjsť k spomaleniu svetového obchodu.
Ďalšie dôležité správy
