Rusko a Čína sa nedokážu dohodnúť na podmienkach fungovania plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý je určený na export zemného plynu do severovýchodnej Číny. Peking si podľa Moskvy stanovil neprimerané požiadavky na ceny aj úrovne dodávok, informuje Financial Times. Údajne by mali byť na úrovni ruským výrazne dotovaným domácim cenám a Čína chce kúpiť len malý zlomok plánovanej ročnej kapacity (50 miliárd kubických metrov). Plyn má prúdiť z regiónu Jamal na severe Ruska cez Mongolsko do Číny.
Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že prezident Vladimir Putin je z hľadiska ekonomickej podpory stále viac závislý od svojvôle čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga.
Dohoda na novom plynovode by ubrala Gazpromu, ruskému štátnemu monopolu na export plynu. Ten minulý rok zaznamenal stratu 6,9 miliardy dolárov, čo je najväčšia strata za najmenej štvrťstoročie, a to v dôsledku prudkého poklesu predaja plynu do Európy.
Posledné udalosti údajne spôsobili aj to, že sa generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller minulý mesiac nepripojil k V. Putinovi na štátnej návšteve Pekingu. Namiesto toho cestoval do Iránu. Jeho neprítomnosť bola „vysoko symbolická“, povedala Tatiana Mitrová, výskumníčka z Centra globálnej energetickej politiky Kolumbijskej univerzity. Dohoda o plynovode bola jednou z troch hlavných žiadostí, ktoré ruský vodca adresoval Si Ťin-pchingovi, keď sa stretli.
Neúspech Ruska pri zabezpečení dohody ohľadom plynovodu len podčiarkuje, ako vojna na Ukrajine urobila z Číny dominantnejšieho partnera vo vzájomných vzťahoch, tvrdí riaditeľ Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu Alexander Gabujev. „Čína by mohla potrebovať ruský plyn ako bezpečný zdroj dodávok mimo námorných trás, ktoré by mohli byť zasiahnuté v prípade námorného konfliktu okolo Taiwanu alebo Juhočínskeho mora,“ povedal. Očakáva sa, že čínsky dopyt po dovážanom plyne dosiahne do roku 2030 približne 250 miliárd kubických metrov, čo je nárast z menej ako 170 miliárd kubických metrov v roku 2023.
Ďalšie dôležité správy
