Dobrý vojak je šťastný, platený a živený. Ruský vojak to nie je

Šesť dní pred inváziou na Ukrajinu sa malá skupina ruských vojakov tiesnila v stanoch v Bielorusku. Jeden z nich tajne získal smartfón, ktorý je na základe armádnych pravidiel zakázaný. Spoločne si začali prezerať západné spravodajské stránky. Prečítali si aj správu, ktorá ich šokovala: západné tajné služby zistili, že Rusko sa chystá napadnúť svojho suseda.

Jeden z vojakov v šoku zavolal matke a povedal jej, čo čítal. Tá mu kontrovala, že je to len západná propaganda a žiadna vojna nebude. Mýlila sa. O päť dní neskôr, v predvečer invázie, velitelia vojakom prezradili, že napadnú Ukrajinu. Ak by niekto protestoval, obvinili by ho z dezercie. „Mami, posadili nás do áut, odchádzame,“ povedal vojak mame v telefonáte pred presunom jednotky za ukrajinské hranice. „Milujem ťa, ak mi budú vystrájať pohreb, never tomu hneď, presvedč sa najskôr sama.“ Odvtedy o ňom nepočula a napriek prosbám o informácie jej vojenské úrady neposkytli žiadne aktuality.

Príbeh zverejnil web foreignaffairs.com s tvrdením, že napriek sofistikovanému vojenskému vybaveniu a viacerým výhodám na papieri Rusko na Ukrajine strategicky, operačne aj takticky zlyháva. Postup agresorovej armády brzdia chybné plánovacie predpoklady, nerealistické časové harmonogramy a nepraktické ciele. Trpí nedostatočnými zásobami, zlou logistikou aj nedostatočnou ochranou vojenských síl.

Možno pokračovať aj nekompetentným vedením, zlým technickým vybavením, slabou odbornou prípravou alebo korupciou. Aby toho nebolo málo, kľúčový je tiež nedostatok záujmu o život členov ruskej armády a blaho personálu. Vojaci sú traumatizovaní.