Keď Lori Weissovej diagnostikovali mierne zhoršenie kognitívnych schopností spôsobené Alzheimerovou chorobou, myslela si, že je to jej koniec. V tom čase totiž nebola k dispozícii žiadna liečba, ktorá by dokázala spomaliť postup ochorenia. Bývalá učiteľka sa preto rozhodla podstúpiť experimentálnu liečbu z dielne americkej farmaceutickej firmy Eli Lilly. Weissová tvrdí, že sa jej pamäť odvtedy zlepšila a dokáže robiť veci, ktoré jej predtým robili problém. „Môžem znovu šoférovať,“ pochválila sa Američanka.
Podľa denníka The Financial Times patrí k viac než 1 700 pacientom, ktorí sa zúčastnili testovania nového lieku donanemab od Eli Lilly. Z výsledkov vyplynulo, že liečivo v priebehu 18 mesiacov v porovnaní s placebom spomalilo postup Alzheimerovej choroby o 35 percent. Symptómy tejto choroby, zdá sa, zvrátiť nedokáže. Eli Lilly očakáva, že americké regulačné orgány nový liek schvália niekedy koncom tohto roka.
Úrad Spojených štátov pre potraviny a lieky v januári prostredníctvom zrýchleného postupu schválil liečivo lecanemab. Na jeho vývine spolupracovali japonská farmaceutická firma Eisai a americká biotechnologická spoločnosť Biogen. Z klinických testov vyplynulo, že v porovnaní s placebom dokáže spomaliť mieru zhoršovania kognitívnych schopností o 27 percent.
Oba lieky znižujú množstvo nahromadených amyloidných plakov v mozgu, ktoré sú jednou z možných príčin Alzheimerovej choroby. Ich odstránením by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu ochorenia. Výsledky klinických testov donanemabu a lecanemabu túto hypotézu podľa Eli Lilly potvrdzujú.
Viac ako polovica pacientov užívajúcich donanemab mohla experimentálnu liečbu ukončiť po roku, keďže u nich za ten čas došlo k požadovanému zníženiu amyloidných plakov. Choroba aj napriek tomu ďalej napredovala, no pomalším tempom.
Niektorí vedci si nie sú istí, či majú výsledky donanemabu a lecanemabu z klinického hľadiska význam. Pochybujú aj o tom, či spomalenie zhoršovania kognitívnych schopností stojí za potenciálne nebezpečné vedľajšie účinky. Zmena by bola podľa profesora Roba Howarda z University College London taká malá, že by si ju pacienti ani nevšimli.