Trendy vo výchove detí pravidelne prichádzajú a odchádzajú. Pred pár rokmi sa zaužíval zvyk dávať deťom možnosť výberu, pretože to podporuje ich sebavedomie a dáva im pocit, že na ich názore záleží rovnako ako na názore ktoréhokoľvek iného člena rodiny.
Všetkého veľa škodí
Christine Carrigová vedie malú Montessori školu v Brooklyne. Je presvedčená, že odborníci na výchovu podporujúci myšlienku výberu mali pôvodne na mysli, aby rodičia deťom dávali možnosť vybrať si napríklad farbu pyžama či príchuť zmrzliny.
Ako to ale niekedy v živote býva, aj dobre mienená rada môže viesť k extrémom, a tak sa dnes rodičia detí pýtajú na každú maličkosť či ich dokonca nechajú rozhodovať o zásadných zmenách, akým je sťahovanie sa do iného mesta.
Carrigová si v článku pre Business Insider spomenula na situáciu, keď išla s manželom na večeru do reštaurácie a vedľa nich sa usadil pár s malým dieťaťom. Američanka bola čoskoro svedkom siahodlhého výsluchu.
„Chutili ti hranolky? Máš dosť, chceš viac kečupu? Zjedol by si ešte zopár nugetiek, keby si mal viac kečupu? Chceš ísť na toaletu predtým, než pôjdeme? Chceš, aby ťa mama vzala na toaletu? Chceš ísť radšej s otcom? Utrieme ti najprv ruky? Si si istý, že si už dojedol?“ pýtala sa matka dieťaťa a podľa Carrigovej to preň muselo byť vyčerpávajúce.
Bezstarostné detstvo
Brať ohľad na preferencie a túžby detí na prvý pohľad pôsobí ako dobrý nápad. Rodičia im tým ukazujú, že si ich názor vážia a považujú ich za plnohodnotných členov rodiny, ktorí majú rovnaké alebo v niektorých prípadoch dokonca väčšie slovo než dospelí.
„Ak by ste sa ale ktoréhokoľvek pracujúceho rodiča po šiestej večer opýtali, čo si prosí na večeru, väčšina by odpovedala, že sa im už tak neskoro nechce rozmýšľať,“ poznamenala Carrigová. Dôvod je jednoduchý. Počas dňa už museli urobiť stovky rozhodnutí, ktoré mohli mať aj vážne dôsledky. O šiestej večer preto nechcú nič viac, len nechať aspoň na chvíľu rozhodovať niekoho iného.
Očakávať od detí, aby sa vyjadrovali ku každému rozhodnutiu, sa veľmi rýchlo stane nepraktickou požiadavkou nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Takisto deti pripraví o tú najkrajšiu časť detstva, keď si s ničím nemusia robiť starosti a nemusí ich trápiť ani pocit viny za zlé rozhodnutie.
„Možno je čas nechať deti vrátiť sa k bezstarostnému spôsobu života a pochopiť, že možnosť voľby nemusí nutne viesť k spokojnosti. V mnohých prípadoch má potenciál viesť k pocitom ľútosti,“ dodala Carrigová.