Dlhé rady a ešte dlhšie bezpečnostné kontroly. Ako zmenil leteckú dopravu 11. september?

Teroristické útoky z 11. septembra 2001, od ktorých tento týždeň uplynie 20 rokov, znamenali okrem iného aj koniec jednej éry v leteckej doprave. V snahe zabrániť ďalšej podobnej udalosti sa po celom svete na letiskách sprísnili bezpečnostné opatrenia a cestovanie lietadlom sa pre pasažierov stalo výrazne zložitejším. Vo svojej analýze to napísala agentúra AP.

Aj pred 20 rokmi cestujúci prechádzali kontrolami, tie však neboli zďaleka tak dôkladné ako dnes. Netvorili sa pri nich žiadne dlhé fronty. Pasažieri a ich blízki mohli spoločne dôjsť až k odletovej bráne a odkladať lúčenie do poslednej možnej chvíle. Celkovo vzaté prinášala návšteva letiska oveľa menej stresu. Tomu všetkému bol koniec, keď lietadlá unesené teroristami nabúrali do budov Svetového obchodného centra a Pentagonu.

Dva mesiace po útokoch podpísal vtedajší americký prezident George Bush mladší zákon o zriadení Úradu pre bezpečnosť v doprave (TSA), teda zložky federálnych letiskových dozorcov, ktorí nahradili súkromné ​​firmy agentúrnymi aerolinkami, ktoré letecké spoločnosti najímali na zaistenie bezpečnosti.

Zákon nariaďoval kontroly všetkých batožín mieriacich na palubu lietadla, používanie odolnejších dverí do kokpitu a intenzívnejší dohľad zo strany federálnej leteckej polície. A hoci ďalší 11. september neprišiel, prísnejšie opatrenia zostali.

Takto to dopadlo

„Je to oveľa väčšia otrava, ako pred 11. septembrom, oveľa väčšia. Ale zvykli sme si na to," povedal o lietaní texaský dôchodca Ronald Briggs, keď minulý mesiac so svojou ženou odlietal do Londýna z medzinárodného letiska v Dallase.

Od cestujúcich sa vo svetle nových hrozieb vyžaduje, aby si pri kontrolách dávali dolu opasky a aby niektoré položky do batožiny nedávali. Predmety, ktoré by zjavne mohli poslúžiť ako zbraň. Napríklad zasúvacie nože použité únoscami pred 20 rokmi, boli zakázané. Po pokuse o atentát v decembri 2001, kedy mal páchateľ Richard Reid výbušninu skrytú v podrážkach svojich tenisiek, sa ľudia museli pri kontrolách tiež začať vyzúvať. Ďalšie pravidlá, ako napríklad limity okolo tekutín na palube, boli pre mnohých cestujúcich ešte menej zrozumiteľné.

Zdroj: Shutterstock

Po každej novej požiadavke sa fronty na letiskách zdali dlhšie a dlhšie, a ľudia tak na ne prichádzali skôr, aby mali istotu, že svoj let stihnú. Dlhé fronty vytvorené novými opatreniami viedli k vzniku programov ako PreCheck, vďaka ktorým ľudia za poplatok a určité osobné informácie získavajú právo prechádzať k letiskovým bránam, bez toho aby si museli dávať dole topánky či kabáty a vyťahovať z batožiny elektroniku.

Daňou za pohodlie je narušené súkromie

Program PreCheck pracuje so základnými informáciami, ako je pracovná história a bydlisko, členovia tiež dávajú odtlačky prstov a súhlas s kontrolou trestného registra. Úrad TSA okrem toho v minulosti znepokojil obhajcu práva na súkromie, keď spomenul aj možnosť analýzy príspevkov na sociálnych sieťach alebo dát o pohybe daných osôb.

Do PreCheck vstúpilo vyše desať miliónov ľudí a TSA sa program snaží ďalej posilňovať, pričom vyvoláva nové obavy. Na základe priania amerického Kongresu plánuje úrad rozšíriť spoluprácu so súkromnými firmami pri zbere informácií od uchádzačov. Tiež testuje nasadenie systémov na rozpoznávanie tvárí, ktoré by pri kontrole dokladov zastúpili zriadenca. Podľa kritikov tieto systémy robia chyby, obzvlášť pokiaľ ide o ľudí inej ako bielej farby pleti.

„Úplne sa zameriavajú na faktor pohodlia a nezaoberajú sa faktormi súkromia a bezpečnosti," hovorí India McKinneyová z neziskovej organizácie Electronic Frontier Foundation.

Falošný dojem ochrany

TSA okrem toho dlhodobo čelí otázkam ohľadom svojej efektivity a podľa niektorých kritikov, vrátane bývalých pracovníkov, agentúra iba vytvára falošný dojem, že cestujúcich chráni. Toto hodnotenie sa opiera aj o správu publikovanú v roku 2015, podľa ktorej dozorcovia TSA v 95 percentách prípadov nedokázali odhaliť zbrane alebo výbušniny nastražene inšpektormi. Šéf úradu David Pekoske nálepku „bezpečnostného divadla" odmieta s odkazom na veľké množstvo strelných zbraní, ktoré sa na letiskách zhabú. Vlani ich bolo viac ako 3 200.

Zdroj: TASR

„Ak je to bezpečnostné divadlo, ako tvrdia niektorí kritici, potom je to celkom dobré bezpečnostné divadlo, pretože od 11. septembra sme nemali žiadny úspešný útok proti letectvu," uviedol odborník na bezpečnosť v letectve Jeffrey Price, ktorý pôsobí na Metropolitan State University v Denveri.

Väčšina ľudí využívajúcich leteckú dopravu všetky kontroly akceptuje ako cenu za bezpečnosť vo svete plnom neistoty. Zároveň je jasné, že ani tieto opatrenia nie sú stopercentné, aj vzhľadom na to, že zdrojom nebezpečenstva môžu byť aj pracovníci letísk alebo aeroliniek. Svoje o tom vie napríklad obchodný zástupca z Nashvillu Nathan Dudney, ktorý hovorí, že občas zabudne na muníciu v príručnej batožine. Niekedy je odhalená, inokedy vraj nie. „Nemôžete zachytiť všetko. Robia to, ako najlepšie vedia," myslí si Dudney.

Hrozbou sú aj pracovníci

TSA sa musí zaoberať aj ďalšou obavou - ​​ľuďmi, ktorí pracujú pre letecké spoločnosti alebo letiská a majú bezpečnostnú previerku, ktorá im umožňuje vyhnúť sa pravidelnému preverovaniu. Pekoske hovorí, že TSA zlepšuje dohľad nad vnútornou hrozbou.

„Všetci tí ľudia, ktorí majú (bezpečnostný) odznak, máte pravdu, mnohí majú bez sprievodu prístup na celé letisko, ale predtým, ako sú prijatí do zamestnania, prechádzajú tiež veľmi prísnym procesom preverovania," hovorí Pekoske. Títo pracovníci sú zvyčajne kontrolovaní každých niekoľko rokov, ale hovorí, že TSA zavádza systém, ktorý na základe informácií z oblasti presadzovania práva spustí okamžité upozornenia.

Pri všetkých rôznych spôsoboch, akými by sa v lietadlách mohol po 11. septembri vyskytnúť smrteľný chaos, faktom zostáva: väčšinou nie. Akt nasadnutia na kovový stroj a vystúpenie do vzduchu za účelom rýchleho cestovania po štátoch a krajinách a oceánoch zostáva ústrednou súčasťou ľudskej skúsenosti 21. storočia, aj keď môže byť náročná.