Dlh Slovenska rastie nad 60 percent hrubého domáceho produktu, pričom krajina má v eurozóne jeden z najvyšších ročných deficitov verejných financií a prispieva k tomu aj trojmiliardové zadlženie Sociálnej poisťovne. Slovenská populácia starne, pričom čoraz menej ľudí pracuje a prispieva do prvého piliera, z ktorého idú peniaze do Sociálnej poisťovne. Aj preto sa bude systém hospodárenia poisťovne do budúcna zhoršovať, uviedla VÚB banka.
Deficit Sociálnej poisťovne
„K súčasným deficitom poisťovne okolo dvoch percent HDP sa pridajú výdavky v objeme 1,6 percenta, čo bude znamenať potrebu poklesu takzvanej miery náhrady pracovného príjmu a dodatočného individuálneho sporenia. Systému pomáha zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a inflačná valorizácia. No ak by mala byť bilancia Sociálnej poisťovne vyrovnaná, museli by jej výdavky klesnúť o približne 23 percent a do roku 2050 až o polovicu. Pravdepodobné je preto pokračovanie dotovania penzií z daní,“ uviedla banka.
Nepriaznivé vyhliadky
Súčasné sociálne odvody na vyrovnané hospodárenie poisťovne nestačia ani v prípade, ak sú do nich započítané dôchodkové či iné odvody, najmä z prebytkového invalidného poistenia aj poistenia v nezamestnanosti. V roku 2070 odhaduje Európska komisia slovenskú rozpočtovú medzeru medzi príjmami a výdavkami z titulu penzijného systému na úrovni päť percent HDP, čo je zhoršenie od roku 2022 o 3,9 percenta HDP.
„Nepriaznivý demografický vývoj bude tlačiť Sociálnu poisťovňu do ešte vyššieho schodku. Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje príspevok rastu výdavkov na dôchodky na celkovej neudržateľnosti na 1,6 percenta HDP. Teda menej, ako je vplyv aktuálneho deficitu poisťovne,“ spresnila banka.
Ďalšie dôležité správy
