Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dlh Slovenska kontinuálne rásť. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však v tomto období bude obsluha dlhu podľa rady oveľa nákladnejšia, keďže treba počítať s vyššími úrokovými sadzbami. Medzi rokmi 2018 až 2021 oscilovali úroky na náš nový dlh okolo nuly, počas roku 2022 prudko rástli na úroveň viac ako troch percent a v roku 2023 sa pohybovali medzi tromi a štyrmi percentami.
Rastúce úroky ovplyvňuje aj takzvaná riziková prémia. Teda navýšenie úrokových nákladov v porovnaní s cenou, ktorú by si trh za dlhopisy vypýtal, ak by krajinu považoval ako veriteľa za úplne spoľahlivú. V porovnaní s obdobím pred pandémiou sa podľa odhadu rady zvýšila táto riziková prirážka približne o 0,7 percentuálneho bodu. Na štvorročnom horizonte, po zohľadnení veľkosti celkovej potrebnej emisie dlhu, to bude znamenať, že v roku 2027 tak Slovensko na úrokoch zaplatí o 238 miliónov eur viac, a v celom období 2024 až 2027 o približne 580 miliónov eur viac, ako bez dodatočného navýšenia rizikovej prirážky.
Kľúčovým predpokladom pre lacnejšie financovanie je podľa RRZ dôvera trhov v krajinu ako veriteľa. Z tohto pohľadu nie je podľa rady dobrou správou, že v decembri agentúra Fitch znížila rating. Agentúra S&P pri nedávnom potvrdení aktuálneho ratingu a výhľadu komunikovala, že očakáva výrazné znižovanie deficitov v najbližších rokoch a stabilizáciu dlhu pod 60 percent HDP. „V prípade nepreukázania výraznejšieho konsolidačného úsilia v dohľadnej dobe tak môže Slovensku hroziť, že k zníženiu ratingu prikročia aj ďalšie agentúry, čím by nám pri emisiách nových dlhopisov hrozilo dodatočné riziko nárastu rizikovej prirážky,“ upozorňuje RRZ.