E. Tomáš pripomenul, že v čase, keď zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny, bol ešte študent. „Zdalo sa mi to absurdné. Už vtedy prípad vyzeral ako v zlom filme. Ako novinár som sa venoval vyšetrovaniu týchto prípadov. Či sa nám to páči, tieto činy sú súčasťou histórie našej krajiny,“ povedal a dodal, že ľudia majú právo sa dozvedieť, ako konali tí, ktorým zverili túto krajinu.

Upozornil na to, že strana Smer-SD od začiatku považuje Mečiarove amnestie za morálny suterén. „Úprimne sa teším z toho, že sa opozícia pridala k návrhu, ktorý môže byť historický. Som rád, že môžem slobodne a zodpovedne hlasovať za ich zrušenie,“ dodal.

Opozičný poslanec Martin Poliačik (SaS) povedal, že na to, aby sa mohli poslanci uznesením zaoberať, bolo treba 30 podpisov, v skutočnosti ho podpísalo až 89 zákonodarcov. Poslanec Peter Kresák (Most-Híd) pripomenul, že záujem poslancov bol vyšší, len z technických dôvodov sa musel proces podpisovania návrhu uznesenia ukončiť.

„Ja budem ten najšťastnejší, keď sa nám podarí zásadným počtom podporiť toto uznesenie,“ povedal P. Kresák. M. Poliačik verí, že v hlasovaní o uznesení sa ešte jeden potrebný hlas nájde. „Potom začne ten najdôležitejší proces. Rozhodnutie ústavného súdu bude rozhodujúce,“ povedal. Podľa neho sa v NR SR ukázalo, že zhoda v spoločnosti je príliš veľká na to, aby to ústavný súd mohol ignorovať.

„Nemyslím si, že toto riešenie je jediné ústavné. NR SR mohla zrušiť amnestie svojím vlastným rozhodnutím bez ústavného súdu. Koaličný návrh však nepodporujeme pre Erika Tomáša, Smer-SD, ani pre koalíciu, ale preto, lebo sme vedeli, že občania chcú vidieť zrušené Mečiarove amnestie. Nehrajme sa, kto prebral iniciatívu. Ten vulgárny človek, premiér, nemá zásluhu na tom, že budú zrušené amnestie. Ľudia z opozície sa povzniesli na to, kto prišiel s návrhom," vyjadril a dúfa, že podpora pre uznesenie pôjde naprieč plénom a Mečiarove amnestie sa dnešným dňom naveky stanú minulosťou.

Poslanec E. Tomáš kritiku M. Poliačika neignoroval, no pripomenul mu, že aj on bude hlasovať „za vládny návrh, na začiatku ktorého bola iniciatíva samotného premiéra". „Chcem ešte raz oceniť opozíciu, ktorá sa k návrhu pridá," dodal.

Poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina) vyjadril, že „mu je jedno, kto návrh predkladá". Zdôraznil, že Sme rodina chce, aby boli amnestie zrušené, a preto návrh uznesenia podporia.

Rozhodne sa večer

Parlament rokuje od rána o návrhu uznesenia, ktorým sa majú zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara.

Zákonodarný zbor by mohol hlasovať o zrušení amnestií večer o 17:00. Novela ústavy, ako aj nadväzujúci zákon o ústavnom súde, ktoré schválili minulý týždeň poslanci, aby následne na ich základe prijali uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií a milosti udelenej Michalovi Kováčovi ml., vyšli už v Zbierke zákonov. Znamená to, že táto legislatíva je platná a účinná.

S návrhom uznesenia musí súhlasiť v hlasovaní najmenej 90 zákonodarcov. Ak bude takéto uznesenie prijaté, bude ho môcť posúdiť ústavný súd. Poslanci novelu ústavy, ktorá rozširuje kompetencie parlamentu o možnosť zrušiť amnestie a milosti, prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní a schválili minulý týždeň 30. marca. Rovnako tak ako aj nadväzujúcu novelu zákona o ústavnom súde. Podľa schváleného návrhu zrušenie amnestií či milosti udelených prezidentom SR musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten rozhodnutie parlamentu môže potvrdiť, alebo ho zruší. Ak však ústavný súd neprijme v stanovenej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. V pondelok tieto legislatívne zmeny podpísal prezident Andrej Kiska.

Národná rada má podľa návrhu dnes prijať uznesenie, ktorým ruší článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády SR z 3. marca 1998 o amnestii, rozhodnutie predsedu vlády zo 7. júla 1998 o amnestii, rozhodnutie prezidenta SR v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997. V dôvodoch sa okrem iného uvádza, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády o amnestiách, a tiež aj udelená milosť prezidentom Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra 1997.

Uznesenie vychádza z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi, a blízkym predstaviteľom štátnej moci. Taktiež berie do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Odvoláva sa aj na sľub prezidenta, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony.