Digitálne euro sa stáva zdrojom napätia medzi najvplyvnejšími európskymi krajinami a Európskou centrálnou bankou (ECB). Obe strany
sa obávajú destabilizácie bankového systému, uvádza Politico. Ide o virtuálny ekvivalent eurových mincí a bankoviek, ktorý ECB už roky vyvíja s cieľom vytvoriť celoeurópsky platobný systém schopný konkurovať americkým gigantom ako Visa a Mastercard.
Ako sa projekt približuje k realizácii, rozpútal sa zápas o moc. Niektoré členské štáty EÚ, napríklad Francúzsko a Nemecko, argumentujú, že ECB by získala príliš veľkú kontrolu nad zásadnou otázkou: Aký veľký objem digitálnej meny budú môcť občania držať v „peňaženkách“ podporovaných centrálnou bankou.
Aj keď sa táto otázka môže zdať technická, jej dôsledky sú obrovské. Politici varujú, že ak bude limit príliš vysoký, občania by mohli v kríze hromadne vyberať peniaze z tradičných bánk, čo by mohlo ohroziť stabilitu celého bankového systému. Niektorí sa tiež obávajú, že akékoľvek obmedzenia by mohli narušiť osobnú finančnú slobodu.
Orbán, Fico, Babiš. V srdci Európy sa vytvára širší proruský blok
Základnou otázkou teda je, kde končí právomoc centrálnej banky a kde začína právomoc členských štátov EÚ. ECB vníma digitálne euro ako prelomovú alternatívu k existujúcim platobným systémom a dúfa, že zníži závislosť Európy od dominantných poskytovateľov platobných služieb z USA a krajín mimo EÚ, ktoré dnes spracúvajú približne 70 percent európskych platieb.
Podľa pripravovanej legislatívy, na ktorej pracujú poslanci a vlády, by mala ECB sama rozhodovať, koľko digitálnej meny môžu občania držať u seba. Minimálne deväť krajín nesúhlasí. Pred letom skupina vrátane Nemecka, Francúzska a Holandska argumentovala, že výlučná menová kompetencia Frankfurtu by nemala slúžiť ako zámienka na „obmedzenie ich rozhodovacích právomocí“.