Diaľnica do ekonomického pekla. Ako sa čínsky dlh na Balkáne zmenil na prekliatie

Všetko sa začalo pomerne nevinne, keď sa vládnuci socialisti v Čiernej Hore rozhodli, že postavia 165-kilometrovú diaľnicu spájajúcu pobrežie jadranského mora so Srbskom. Malebná hornatá krajina mala byť pretkaná tunelmi a mostami. Vláda ju označila ako stavbu storočia a cestu do moderného sveta.

Čínske kalkulácie

V rokoch 2006 a 2012 sa uskutočnili dve zahraničné štúdie realizovateľnosti projektu. Obe ukázali, že projekt je nerentabilný. Na to, aby sa úver na financovanie diaľnice dokázal splácať, by bolo treba zabezpečiť dennú vyťaženosť diaľnice na úrovni okolo 25-tisíc vozidiel. Najfrekventovanejšia časť cesty však nepresahuje ani 6-tisíc vozidiel. Vláda by preto musela podporovať mýtny systém subvenciami na úrovni desiatok miliónov eur ročne.

Napriek tomu Černohorská univerzita onedlho dostala grant od čínskej štátnej exportno-importnej banky na novú štúdiu realizovateľnosti. Na jej základe vláda rozhodla, že projekt je ekonomicky životaschopný. Snaha vrátiť krajinu na cestu veľkých budovateľských úspechov podobných časom bývalého juhoslovanského prezidenta Josipa Tita nabrala reálne kontúry.

Európska únia naliehala na domáci parlament, aby zverejnil podkladové dáta. Nestalo sa a štúdia ostala v utajení. V roku 2014 černohorská vláda schválila výstavbu diaľnice. „Sú investície, ktoré nemusia byť ekonomicky životaschopné z krátkodobého hľadiska, no sú strategicky dôležité,“ povedala podpredsedníčka vlády.

Čínska výstavba

Čínska exportno-importná banka poskytla Čiernej Hore úver vo výške 809 miliónov eur, ktorý mal pokryť 85 percent nákladov na prvú zo štyroch častí diaľnice. Úver bol atraktívny, veď niesol úrokovú sadzbu dve percentá na dobu 20 rokov so začiatkom splácania po šiestich rokoch.

Čierna Hora je pritom malá krajina s populáciou iba 600-tisíc obyvateľov a HDP 5,5 miliardy dolárov. Úver tak dosahoval obrovských 15 percent HDP krajiny. To však nebol zďaleka jediný problém.

Podľa zmluvy sa akékoľvek právne spory riešili v Číne. Výstavbu mala realizovať čínska štátna spoločnosť CRBC a všetky jej dodávky tovarov mali byť realizované bez ciel a s nulovou DPH. Dve tretiny robotníkov mali byť Číňania.

Keďže domáca vláda si svoj dolárový dlh nehedžovala, pri dlhodobom posilnení dolára sa jeho veľkosť časom vyšplhala na miliardu eur alebo štvrtinu HDP Čiernej Hory. Premiér Dusko Markovič reagoval, že projekt sa dokončí za akúkoľvek cenu a sľúbil prehĺbiť kooperáciu s Čínou aj v ostatných oblastiach. Ostro sa obul do „neveriacich“ kritikov svojho projektu.

Problémy prichádzajú

V roku 2019 sa náklady černohorskej vlády na výstavbu prvej časti diaľnice vyšplhali na 1,3 miliardy eur. Na 41 kilometrov projektu bolo potrebných vybudovať 20 mostov a 16 tunelov. Cena cesty sa vyšplhala na 20 miliónov eur na kilometer, čo je najviac na svete.

Kvôli financovaniu vlastného podielu na výstavbe diaľnice dlh krajiny narástol z úrovne 63 percent na vyše 80 percent HDP. Keby sa diaľnica nebola stavala, dlh by klesol pod 60 percent, tvrdí Medzinárodný menový fond. Pre tak ekonomicky slabý a finančne nestabilný štát to znamenalo tvrdé úsporné opatrenia.

Vláda musela zvýšiť dane, zastaviť valorizáciu platov v štátnej správe aj zrušiť prídavky pre matky, aby dokázala svoje financie dostať pod kontrolu. Ekonomické následky sa čoskoro preniesli do politickej roviny. Vo voľbách v lete 2020 socialisti po 30 rokoch vlády prehrali a k moci sa dostala opozícia.

Horúci zemiak

Nová vláda požiadala Brusel o pomoc. Koronakríza zasiahla krajinu žijúcu z cestového ruchu tvrdo. HDP sa v minulom roku prepadol o 15 percent.