Desaťtisíce ľudí v piatok vyšli do ulíc v Nemecku a požadovali dôraznejšie opatrenia na ochranu klímy. Na demonštrácie organizované hnutím Piatky za budúcnosť (Fridays for Future) ale prišlo oveľa menej ľudí než v uplynulých rokoch.
Klimatické protesty sa konali vo viacerých nemeckých mestách vrátane Berlína, Hamburgu a Bonnu. Niektorí demonštranti držali transparenty s heslami „Zachráňte našu budúcnosť“ alebo „Zem na prvom mieste“.
Úpadok iniciatívy
Organizátori tvrdia, že do demonštrácií, ktoré sa konali vo vyše 110 mestách po celej krajine, sa zapojilo viac ako 75-tisíc ľudí. Hovorkyňa hnutia Piatky za budúcnosť Carla Reemtsmová podľa svojich slov považuje masové protesty za „najdôležitejší spôsob, ako dosiahnuť zmenu“.
Podobný protest v roku 2019 prilákal oveľa väčší počet ľudí – až 1,4 milióna. Hnutie vzniklo rok predtým, keď švédska aktivistka Greta Thunbergová začala každý piatok na protest sedieť pred parlamentom v Štokholme. Vyhlásila, že v piatky nebude chodiť do školy, kým úrady nezačnú dodržiavať dohody o ochrane klímy.
Hnutie Piatky za budúcnosť v nasledujúcich rokoch rýchlo prerástlo do celosvetových štrajkov mládeže za ochranu klímy a pochodov, ktoré prilákali milióny ľudí. Počas pandémie sa ale stala iniciatíva menej viditeľná a v poslednom čase má problém získať späť svoj impulz.
Dôsledky klimatickej zmeny
Najnovšie protesty v Nemecku sa konali niekoľko dní po tom, čo tlaková níž Boris priniesla do niektorých častí strednej a východnej Európy prívalové dažde a rozsiahle záplavy, ktoré spôsobili spúšť a vyžiadali si 24 mŕtvych.
Sebastian Bock, jeden z demonštrantov v Berlíne, v tejto súvislosti povedal, že záplavy sú pripomienkou toho, že katastrofické dôsledky zmeny klímy už pociťujeme.
Odborníci tvrdia, že zmena klímy spôsobená emisiami skleníkových plynov zvyšuje zvyšuje počet a intenzitu extrémnych poveternostných javov, ako sú napríklad prívalové dažde a záplavy.
Ďalšie dôležité správy
