Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú pre štátu na pokrytie jeho výdavkov.

Riaditeľ nadácie Matúš Pošvanc na vysvetlil, že vláde k skoršiemu dňu daňovej slobody pomohli sviatky a priestupný rok. „Tento rok pracovných dní bolo o jeden deň viac a zároveň sviatky pripadli na víkendy, čo vláde pomohlo a opticky zlepšilo deň daňovej slobody o dva pracovné dni“.

Vzrástla miera prerozdelenia

Miera prerozdeľovania v ekonomike sa podľa M. Pošvanca v tomto roku mierne zvýšila. Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku totiž v tomto roku predstavuje 42,12 percenta hrubého domáceho produktu, kým vlani to bolo 41,80 percenta.

V praxi to znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 42 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania celý svoj zárobok štátu a približne od 10:30 toho dňa začínajú pracovať pre seba. Z tohto pohľadu sme na tom boli najlepšie v roku 2008, keď deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.

Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák poukázal na to, že zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike spôsobil rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 5,03 percenta. Keďže rast hrubého domáceho produktu by podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR mal v tomto roku predstavovať 3,2 percenta, rast výdavkov verejnej správy by tak mal byť vyšší ako rast slovenskej ekonomiky.

Bez rezervy na horšie časy

Za riziko analytik považuje konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. „Zatiaľ si doteraz žiadna vláda nevytvárala nejaké rezervy na horšie časy v budúcnosti,“ povedal M. Lindák. Za ohrozenie považuje aj to, ak bude v tomto roku deficit verejnej správy vyšší, ako bol pôvodne plánovaný.

Nadácia prepočítala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré má na neho zamestnávateľ. Pri priemernej hrubej mzde 912 eur mesačne sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca 1 233 eur. Po odpočítaní dane z príjmu a odvodov čistá mzda zamestnanca síce predstavuje takmer 700 eur, avšak nastupujú ešte spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty.

Po ich zaplatení Slovákovi zostane niečo vyše 591 eur. To znamená, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba približne 48 centov.

Deň daňovej slobody počíta nadácia ako sumu konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči hrubému domácemu produktu na Slovensku.