Zhoršenie hospodárenia slovenského verejného sektora bolo minulý rok najvýraznejšie spomedzi krajín Európskej únie. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v súvislosti s údajmi, ktoré v pondelok zverejnil Štatistický úrad SR. Deficit podľa takzvanej jarnej notifikácie vlani vzrástol o 3,2 percentuálneho bodu na 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na druhej strane, tento výsledok bol lepší ako očakávali všetky relevantné prognostické inštitúcie.
Hospodárenie na úrovni celej EÚ sa minulý rok výrazne nezmenilo. Na základe predbežných výsledkov zverejnených Eurostatom sa priemerný deficit zvýšil na 3,5 percenta HDP. „Bilancia verejného sektora sa zhoršila v 15 členských krajinách, pričom k najvýraznejšiemu nárastu deficitu došlo na Slovensku. Najvyšší deficit, 7,4 percenta HDP, má naďalej Taliansko,“ priblížili analytici. Naopak, prebytkové hospodárenie zaznamenali Dánsko, Cyprus, Írsko a Portugalsko.
Zhoršenie sčasti kompenzovali daňové príjmy
K zhoršeniu hospodárenia slovenských verejných financií prispeli podľa ekonómov NBS minulý rok najmä výdavky na opatrenia súvisiace s vysokými cenami energií, vyššie výdavky na starobné dôchodky a rodinný balíček, ako aj nárast výdavkov na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore z dôvodu valorizácie. Zhoršenie bolo čiastočne kompenzované predovšetkým medziročným zvýšením daňových a odvodových príjmov.
V porovnaní s rozpočtom bol deficit lepší o 1,5 percenta HDP. „Prispel k tomu najmä lepší vývoj nedaňových príjmov, úspory na niektorých výdavkových kategóriách a nižšie spolufinancovanie projektov financovaných z rozpočtu EÚ. Výrazne pozitívny vplyv mala aj nižšia pomoc s cenami energií, tieto úspory boli však do veľkej miery použité na iné opatrenia prijaté v priebehu roka, najmä v sociálnej oblasti,“ vysvetlili analytici.
Slovenský verejný dlh sa znížil
Hrubý verejný dlh SR klesol vlani druhý rok za sebou, a to na hodnotu 56 percenta HDP. Úroveň najvyššieho piateho sankčného pásma dlhovej brzdy však stále presahuje o dva percentuálne body, upozornili. Významne k tomu prispel nominálny rast ekonomiky, na ktorom sa prejavila vyššia cenová hladina. V absolútnej hodnote dlh medziročne vzrástol o 5,4 miliardy eur na 68,8 miliardy eur.
V rámci EÚ sa dlh verejného sektora minulý rok znížil v 18 členských krajinách, najviac v Portugalsku. Maastrichtskú hranicu 60 percent HDP prekračuje 13 členských krajín. Najvyšší dlh v rámci EÚ má Grécko, ktoré však zaznamenalo medziročné zníženie dlhu o 10,8 percentuálneho bodu. Najnižšie zadlženie na úrovni 19,6 % HDP malo naďalej Estónsko, doplnili analytici NBS.
Ďalšie dôležité správy
