Kľúčový dokument potvrdzujúci dedičský nárok štvorice príbuzných vraj získali z Brazílie, kde český podnikateľ v roku 1965 zomrel. „Podarilo sa nám získať, respektíve je to na veľmi dobrej ceste, dedičské rozhodnutie vo veci Jana Antonína Baťu,“ povedal pre aktualne.sk právny zástupca dedičov Tomáš Pecina.
Práve tento dokument bol podľa neho pre slovenské ministerstvo dôvodom, kvôli ktorému tento rok zamietlo dedičské nároky.
Baťovi príbuzní sa prvýkrát na ministerstvo financií obrátili vlani v septembri. Baťov vnuk John Nash odhadol, že hodnota Baťovho majetku na Slovensku dosiahla niekoľko miliárd eur; rozhodnutie o výške náhrady však žiadatelia nechali na Bratislave.
Do Baťovho koncernu na Slovensku patrilo viacero podnikov. Podnikateľ vybudoval priemyselné centrá Partizánske (pred znárodnením – Baťovany), Svit, Nové Zámky a Bošany. Súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckej nehode, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil. V minulých rokoch české i slovenské súdy Baťovo meno očistili.
V Česku sa päť Baťových potomkov domáha od roku 2013 náhrady škody za 56 miliónov korún (dva milióny eur). V inom spore o náhradu za znárodnený majetok v roku 2012 neuspela jedna z dedičiek, Brazílčanka Dolores Liljana Bata Arambasic.
ČR nikdy nevyplatila za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu, hoci ju predpokladali takzvané Benešove dekréty, na základe ktorých bol znárodnený Baťov majetok v bývalom Československu.
