Všetky materské spoločnosti slovenských podnikov pritom sídlia iba v jednej krajine z deväťčlennej čiernej listiny, a to na Marshallových ostrovoch. Základný kapitál týchto spoločností podľa Bisnode neprevyšuje 350-tisíc eur.
Zoznam nespolupracujúcich
Čierny zoznam daňových rajov zverejnila Európska únia v minulom roku a pôvodne na ňom bolo 17 krajín mimo územia Únie, ktoré dostatočne nespolupracujú v daňových záležitostiach.
V súčasnosti však únia na základe prísľubu lepšej spolupráce v daňovej oblasti od časti týchto krajín zúžila zoznam na deväť krajín.
Ostatné sa dostali na aktuálne 55-člennú „šedú“ listinu jurisdikcií, ktoré v daňovej oblasti zatiaľ neplnia požiadavky Európskej únie, ale sľúbili vykonať v krátkom čase náležité zmeny.
„Naši podnikatelia z doteraz dostupných dát, ktoré Bisnode má, na čierne a šedé zoznamy daňových rajov nereagovali. Pravdou však zostáva, že väčšina slovenských firiem vo väčšej miere využíva európske daňové raje, ktoré Európska únia aj cez kritiku do svojho zoznamu nezaradila,“ uviedla analytička Bisnode Petra Štěpánová.
Presun na šedú listinu
V krajinách z oboch zoznamov podľa spoločnosti Bisnode sídlia vyše tri tisícky slovenských spoločností, ktoré ovládajú základný kapitál vo výške presahujúcej 1,4 miliárd eur.
Pred presunom medzi zoznamami podnikalo v krajinách z čierneho zoznamu 582 slovenských firiem. Na šedú listinu po prísľube spolupráce z čiernej pritom putovali krajiny ako Barbados, Grenada, Južná Kórea, Macao, Mongolsko, Panama, Tunis a Spojené arabské emiráty.
Na čiernej listine zostali Americká Samoa, Bahrajn, Guam, Marshallove ostrovy, Namíbia, Palau, Svätá Lucia, Samoa a Trinidad a Tobago. Zvýšený záujem o daňové raje prejavila Európska únia po vypuknutí škandálov Panama Papers a Paradise Papers.
