Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) navrhuje znížiť zdanenie firiem z 21 na 19 percent, informoval v utorok na tlačovej konferencii Daňová revolúcia - zdaňovanie firiem. Kompenzáciou bude zvýšenie dane z dividend zo sedem na deväť percent.
Slovenským majiteľom firiem v realite však príliš dane neklesnú. Zarobia na tom nadnárodné spoločnosti. „Zahraniční investori prichádzajúci na Slovensko neplatia dividendy. Dôvodom sú zmluvy zabraňujúce dvojitému zdaneniu,“ povedal minister I. Matovič. Inými slovami, zníženie firemnej dane z príjmu viac pomôže zahraničným ako domácim podnikateľom. Dvojaký meter sa im preto dlhodobo nepáči.
Aby peniaze zostali vo firme
„Nadnárodné koncerny bežne dostanú daňové prázdniny a domáci podnikateľ má problém získať podporu na realizáciu vlastného patentu. Potom sa nemôžeme čudovať, že mladí ľudia odchádzajú preč a z ich šikovnosti profitujú zahraničné krajiny,“ uviedol prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) Vladimír Sirotka.
Jeden z členov SAMP v minulosti vymyslel nový spôsob indukčného ohrevu kovových výrobkov pre ďalšie spracovanie. O novú technológiu prejavili záujem zahraničné podniky. „Na úspešné rozbehnutie potreboval 175-tisíc eur. Tak sme sa obrátili na ministerstvo hospodárstva a to nás v zdvorilej odpovedi odkázalo na súkromné banky,“ dodal V. Sirotka.
Ministerstvo financií zvýšenie dane z dividend obhajuje tým, že chce, aby podnikatelia zarobené peniaze radšej nechali vo firme a ďalej ich investovali do rozvoja. Samotné zvýšenie dane z dividend by do štátnej pokladnice prinieslo 26 miliónov eur.
Ďalšou novinkou, ktorú minister predstavil, je skupinové zdaňovanie. Majiteľ viacerých firiem si bude môcť stratu umoriť aj v iných ziskových spoločnostiach. Cieľom je naštartovať firemné investície na Slovensku a štátnu kasu by toto opatrenie vyšlo na 30 miliónov eur za rok.
Jeden vážny problém
Približne sto miliónov eur má priniesť zvýšenie odvodu pre monopoly. Viac peňazí do štátnej kasy majú zaplatiť banky a energetické podniky. Samotné detaily novej dane predstaví minister I. Matovič až po stretnutí s dotknutými subjektmi.
- Daňová revolúcia Igora Matoviča
Prvá časť návhu reforiem sa týkala podpory rodín. Výdavky na túto oblasť by sa mali zvýšiť o 1,2 miliardy eur. Zafinancovať ho majú príjmy štátneho rozpočtu vo výške viac ako 1,3 miliardy eur. Pri rodine, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, tieto opatrenia dokopy dajú 200 eur na dieťa mesačne, pri nepracujúcich rodičoch 100 eur.
Druhá časť Daňovej revolúcie sa venovala zdaňovaniu práce. Celý systém by mal byť založený na dvoch číslach - z hrubej mzdy zamestnanca má zamestnávateľ zaplatiť 39-percentný odvod a zamestnanec má z hrubej mzdy odviesť 19-percentnú daň. Okrem toho by to zamestnancom na Slovensku prinieslo navyše 359 miliónov eur ročne.
Minister v tretej časti venovanej zdaňovaniu firiem navrhol znížiť daň z 21 na 19 percent. Kompenzáciou by zase malo byť zvýšenie dane z dividend zo sedem na deväť percent.
„Zahraniční investori prichádzajúci na Slovensko neplatia dividendy. Dôvodom sú zmluvy zabraňujúce dvojitému zdaneniu,“ povedal minister I. Matovič. Inými slovami, zníženie firemnej dane z príjmu viac pomôže zahraničným ako domácim podnikateľom. Dvojaký meter sa im preto dlhodobo nepáči.
Minister financií očakáva, že jeho daňovo-odvodová reforma bude platiť od 1. januára 2023.
Zaujímavosťou je, že nemá ísť o v minulosti kritizovaný bankový odvod, ten minister financií stále považuje za podvod na ľuďoch. Dôvodom podľa neho je, že banky si náklady s ním spojené premietli do drahších úverov a vyšších poplatkov. Preto plánuje prísť s vlastnou verziou prísnejšieho zdaňovania monopolov.
Matovič chce upratať systém a spraviť výpočet miezd najjednoduchším v Európe
Pri zvyšovaní daní finančným domom narazí I. Matovič na jeden vážny problém. Banky patriace nadnárodným koncernom dokážu svoje zisky efektívne optimalizovať a v realite, ani pri vyššej sadzbe, nemusia zaplatiť viac. Práve snaha zabrániť optimalizácii stála za vznikom bankového odvodu. Preto sa s najväčšou pravdepodobnosťou bankový odvod vráti. Len bude mať iný názov a podľa ministra financií pôjde o revolučnú novinku.
R. Sulík verzus I. Matovič
Daň z pridanej hodnoty ostane nedotknutá. Aj v budúcnosti bude teda vo výške 20 percent. Znížená ostane aj desaťpercentná sadzba na pár vybraných potravín. „Reči o jej zvyšovaní boli od začiatku blud. Obávam sa, že SaS bude mať snahu opäť sabotovať celú reformu,“ povedal Matovič .
Liberáli sú proti zvyšovaniu daní. Oficiálne to síce nepovedali, ale v kuloároch nie sú nadšení z návrhu na zavedenie milionárskej dane. Považujú ho za trest pre úspešných ľudí. Podporu si nezíska aj pre nízky výnos, ktorý by mal byť len vo výške 20 miliónov eur.
Bohatým neublíži, štátnu kasu nenaplní. Milionárskou daňou brnká Matovič na nervy Sulíkovi
Navrhovaná sadzba je totiž len vo výške 0,1 percenta z majetku nad jeden milión eur. V realite tak náklady na jej zavedenie môžu byť vyššie ako výnosy. Hlavne v prípade, že pre výber sa budú musieť prijímať noví ľudia a programovať drahý informačný systém.
- Z čoho sa reforma zaplatí
Zvýšenie dane z dividend zo sedem na deväť percent. Toto opatrenie do štátnej pokladnice každý rok prinesie 26 miliónov eur.
Zavedenie e-faktúry zvýši príjmy štátu o rovných 127 miliónov eur. Podľa ministerstva financií totiž výrazne klesne priestor na podvody. S príchodom nového roka budú musieť všetci platcovia DPH posielať svoje faktúry štátu.
Vyššie zdanenie bánk, oligopolov a monopolov. Toto opatrenie prinesie do štátnej pokladnice 200 miliónov eur.
Opatrenia proti podvodom 60 miliónov eur. Tieto peniaze štát plánuje získať tvrdším bojom proti ľuďom aj firmám nepriznávajúcim všetky svoj príjmy.
Dynamické efekty 100 miliónov eur. Ministerstvo financií si od reformy sľubuje nárast investícií a následný vyšší vyber daní.
Hlavne príjmy z posledných dvoch bodov sú veľmi neisté.
Trilógia bude mať pokračovanie
Minister financií plánuje pokračovať vo svojej reformnej šou. V utorok poobede nečakane nepredstavil zmeny pre živnostníkov. O zmenách pre drobných podnikateľov plánuje rozprávať až v piatok. Tiež sľubuje odprezentovať zmeny pre podnikateľov pôsobiacich v gastronómii a cestovnom ruchu.
Zmena platov podľa Matoviča. Bonusy nevykryjú, o čo štát ľudí pripraví, bohatší si prilepšia
Práve pri živnostníkoch sa očakávajú najmenej populárne zmeny. Napríklad osekanie paušálnych výdavkov. Ministrovi financií sú totiž dlhodobo v oku vyššie príjmy malých podnikateľov. „V prípade živnostníkov máme chaos. Drobní podnikatelia si uplatň
ujú výdavky aj keď žiadne nemajú,“ povedal I. Matovič.
V súčasnosti je oveľa výhodnejšie pracovať na živnosť ako v trvalom pracovnom pomerom. Dôvodom je výrazné zvýšenie čistého príjmu. V trvalom pracovnom pomere zarobí murár slušných 1 100 eur v čistom. Po zaplatení odvodov ním aj samotnou firmou stúpne cena jeho práce na približne 2 000 eur.
Matovičova daňová brigáda. UNITAS zavedieme jedným vrzom, zrušíme výnimky, urobíme šou
Uvedieme iný príklad. Stavebný robotník si otvorí živnosť. Namiesto výplaty pošle firme faktúru na spomínaných 2 000 eur. Potom z nej zaplatí minimálne zdravotné a sociálne odvody. Tento rok vo výške 76,44 eura a 180,99 eura. Zostatok na účte bude 1 742,57 eura.
Raz ročne musí zaplatiť aj daň z príjmu. Po prepočítaní na mesiace pôjde o sumu vo výške 63,61 eura. Prechod na živnosť v tomto prípade vystrelí čistý príjem na takmer 1 679 eur za mesiac. Oproti trvalému pracovnému pomeru je vyšší až o 579 eur.
- Tvrdý úder Smeru
Naposledy na živnostníkov udrel Smer-SD. Stalo sa tak počas jednofarebnej ľavicovej vlády. Zmeny boli verejnosti predstavené v 2012 a platiť začali v 2013. Rok obsahujúci nešťastnú trinástku priniesol drobným podnikateľom razantné zvýšenie odvodov. Spôsobila to zmena bulharskej konštanty a razantné okresanie paušálnych výdavkov. Presnejšie stanovenie stropu na sume 5 040 eur.
Pre porovnanie. Živnostník zarobil v roku 2012 rovných 30-tisíc eur. Z tejto sumy si mohol odrátať 40 percentné paušálne výdavky vo výške 12-tisíc eur. Drobný podnikateľ zarobil 30-tisíc eur aj v roku 2013. Zavedenie stropu znížilo hodnotu paušálnych výdavkov o 6 600 eur na spomínaných 5 040 eur.
Inými slovami štát oveľa viac zarobených peňazí zaťažil daňami a odvodmi. Tie sa totiž z paušálnych výdavkov neplatia. Zhoršenie podnikateľského prostredia ľavicová vláda oficiálne obhajovala snahou o zvýšenie dôchodkov. Odvrátenou stranou nízkych odvodov je nárok na minimálnu penziu v starobe. Neoficiálne bola hlavným dôvodom snaha o konsolidáciu verejných financií po vypuknutí finančnej krízy.
Viac k téme: Matovičova reforma
