Andrej Danko odovzdal B. Kollárovi vedenie schôdze a Národnej rady SR. B. Kollár mu poďakoval a zaželal veľa pracovných úspechov.

Potom sa postavil pred plénum a predniesol svoj prvý prejav z postu šéfa parlamentu. Hovoril v ňom najmä o nutnosti riešiť krízu s novým koronavírusom.

Za B. Kollára nehlasoval opozičný Smer-SD. Oznámil to počas rozprava predseda strany Robert Fico s tým, že B. Kollár by bol bezpečnostné riziko.

R. Fico pripomenul Kollárove kontakty s mafiou, komunikáciu s ľuďmi obžalovanými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Hovoril aj to, že B. Kollár sa mal podieľať na dovoze drog na Slovensko, aj o komunikácii s 15-ročnou dievčinou z resocializačného strediska Čistý deň. „Prepojenie vášho kandidáta na organizovaný zločin a mafiu je jasné. Prečo trváte na tomto kandidátovi?“ pýtal sa R. Fico koaličných poslancov.

R. Fico sa tiež zastal Ľuboša Blahu, ktorého koaliční poslanci odmietajú v čele výborov. Šéf Smeru odmieta napádanie tohto poslanca.

„Nazvať poslanca, že je koronavírus, ktorý treba izolovať, za hanbu krajiny, považujem za hanebné a smiešne,“ povedal R. Fico.

Koaliční poslanci sa B. Kollára zastali. „Je lepšie mať fotku s mafiánmi, ako mafiánom byť,“ vyhlásila Jana Cigániková.

Predseda SaS Richard Sulík prirovnal Roberta Fica k Vladimírovi Mečiarovi. „Ste zatrpknutý a nepochopený. Mečiar mal tento syndróm,“ povedal R. Sulík s tým, že Fico bude najbližšie štyri roky v parlamente na smiech.

Poukázal na jeho slová o tom, že nechce vykrikovať z pléna ako opozičný poslanec. Peter Osuský pripomenul R. Ficovi taliansku mafiu a niekdajšiu hlavnú štátnu radkyňu Máriu Troškovú.

Profil Borisa Kollára

Boris Kollár sa narodil 14. augusta 1965. Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša v Bratislave, v rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, kde získal titul magistra. Venoval sa podnikaniu, v roku 1999 sa stal majiteľom rozhlasovej stanice Fun rádio (licenciu na vysielanie platnú do roku 2021 vlastní spoločnosť Radio, a. s.)

V politike sa začal angažovať v roku 2010, keď do parlamentných volieb kandidoval za stranu Únia - strana pre Slovensko. Tá vznikla zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga - Občiansko-liberálna strana. Vo voľbách 12. júna 2010 získala Únia - strana pre Slovensko 0,70 percenta.

V roku 2015 B. Kollárovi ponúkol Peter Marček svoju stranu Strana občanov Slovenska. K zmene názvu na Sme rodina - Boris Kollár došlo 25. novembra 2015. Pod týmto názvom išla strana do parlamentných volieb 5. marca 2016. Strana získala 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadila 11 kresiel. Počas volebného obdobia 2016 - 2020 pôsobila ako opozičná strana.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 25. mája 2019 hnutie získalo 3,23 percenta (31 840) voličských hlasov. V EP nezískalo ani jeden mandát.

Po zmene zákona o politických stranách sa strana premenovala 5. novembra 2019 zo Sme rodina - Boris Kollár na skrátené Sme rodina. Pod týmto názvom sa hnutie uchádzalo aj o voličov v parlamentných voľbách 29. februára 2020. Získalo v nich 8,24 percenta hlasov, teda ju volilo 237 531 voličov.

Boris Kollár bol jednotkou na kandidátke a získal 171.377 hlasov. Hnutie Sme rodina sa stalo súčasťou novej vládnej koalície spolu s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranou Sloboda a solidarita a stranou Za ľudí.